Tradične bolo možné potláčať slobodu jednotlivca uplatňovaním fyzického nátlaku s odvolávaním sa na ideológie – prostredníctvom manipulácie s fyzickým a sociálnym prostredím človeka a v poslednom čase aj použitím drsnejších techník psychologického kondicionovania. Konečná, ultimatívna revolúcia, o ktorej bude dnes hovoriť pán Huxley, sa týka vývoja nových kontrolných metód správania, ktoré pôsobia priamo na psychofyziologické mechanizmy človeka. Ide o schopnosť nahradiť vonkajšie donútenie vnútorným presvedčením.

---

Aldus Huxley, vedec a filozof, autor dystopického románu “Krásny nový svet” hovorí o technológiach kontroly ľudskej mysle v histórii a o jej perspektívach.

Podľa Wikipédie bol Huxley opakovane označovaný za polymatika a je považovaný za jedného z najvýznamnejších intelektuálov svojej doby. V 50. rokoch skúšal LSD a stal sa poradcom Timothyho Learyho a Richarda Alperta pri ich výskumnej práci s psychodelickými drogami na Harvarde začiatkom 60. rokov. Svojim predikčným programovaním sa výrazne podieľal na podobe dnešnej agendy nového postkapitalistického sveta.

---

Nasledujúci text je prepisom zvukovej nahrávky prednášky A. Huxleyho v roku 1962.

20. marec 1962, Berkeley Language Center, archív SA 0269

Moderátor:

{nezrozumiteľné}Aldous Huxley, známy esejista a románopisec, ktorý počas jarného semestra pôsobí na univerzite ako Fordov výskumný profesor. Pán Huxley sa nedávno vrátil z konferencie na Inštitúte pre štúdium demokratických inštitúcií v Santa Barbare, kde sa diskutovalo o vývoji nových techník, ktorými možno kontrolovať a riadiť ľudské správanie.

Tradične bolo možné potláčať slobodu jednotlivca uplatňovaním fyzického nátlaku prostredníctvom odvolávania sa na ideológie prostredníctvom manipulácie s fyzickým a sociálnym prostredím človeka a v poslednom čase aj prostredníctvom techník, drsnejších techník psychologického kondicionovania. Konečná revolúcia, o ktorej bude dnes hovoriť pán Huxley, sa týka vývoja nových kontrolných metód správania, ktoré pôsobia priamo na psychofyziologické mechanizmy človeka.

Ide o schopnosť nahradiť vonkajšie donútenie vnútorným presvedčením.

Tí z nás, ktorí poznajú diela pána Huxleyho vedia, že touto témou sa zaoberá už dlhší čas. Pán Huxley prednesie približne polhodinovú prezentáciu, po ktorej bude nasledovať krátka diskusia a otázky dvoch účastníkov diskusie, ktorí sedia po mojej ľavici, pani Lillian {nezrozumiteľné} a pána Johna Posta. Teraz pán Huxley.

Huxley:

Ďakujem vám.

{Aplauz}

V prvom rade by som chcel povedať, že konferencia v Santa Barbare sa priamo netýkala riadenia mysle. Bola to konferencia, konali sa už dve, na lekárskom centre Kalifornskej univerzity v San Franciscu, jedna tento rok, na ktorej som sa nezúčastnil, a jedna pred dvoma rokmi, kde sa o tejto téme viedla rozsiahla diskusia. V Santa Barbare sme hovorili o technológii vo všeobecnosti a o jej pravdepodobných účinkoch na spoločnosť a o problémoch súvisiacich s technologickou transplantáciou tejto technológie do nerozvinutých krajín.

No a čo sa týka problému konečnej revolúcie, veľmi dobre ho zhrnul moderátor. V minulosti sme mohli povedať, že všetky revolúcie boli v podstate zamerané na zmenu prostredia s cieľom zmeniť jednotlivca. Chcem povedať, že tu bola politická revolúcia, ekonomická revolúcia, v čase reformácie náboženská revolúcia. Všetky sa zameriavali nie priamo na človeka, ale na jeho okolie. Takže úpravou okolia ste dosiahli, že ste sa odstránil vplyv ľudskej bytosti.

Myslím, že dnes sa blíži to, čo možno nazvať konečnou revolúciou, finálnou revolúciou, keď človek môže priamo pôsobiť na myseľ a telo svojich blížnych. Nuž, netreba hovoriť, že istý druh priameho pôsobenia na ľudskú myseľ a telo prebieha už od nepamäti. Vo všeobecnosti však malo skôr násilný charakter. Techniky terorizmu boli známe od nepamäti a ľudia ich používali s väčšou či menšou vynaliezavosťou, niekedy s najväčšou krutosťou, inokedy s veľkou dávkou zručnosti získanou procesom pokusov a omylov, keď zisťovali, aké sú najlepšie spôsoby použitia mučenia, väznenia, obmedzení rôzneho druhu.

Ale ako pred mnohými rokmi povedal, myslím, že to bol (znie to ako Metternich), s {garbled} môžete robiť všetko okrem sedenia na nich.

Ak sa chystáte kontrolovať akúkoľvek populáciu na nejaký dlhší čas, musíte mať určitú mieru súhlasu, je nesmierne ťažké si predstaviť, ako môže čistý terorizmus fungovať donekonečna. Môže fungovať pomerne dlho, ale myslím si, že skôr či neskôr budete musieť vniesť prvok presviedčania, prvok získavania súhlasu ľudí s tým, čo sa s nimi deje.

Zdá sa mi, že povaha konečnej revolúcie, ktorej teraz čelíme, je práve takáto: že sme v procese vývoja celého radu techník, ktoré umožnia kontrolujúcej oligarchii, ktorá vždy existovala a pravdepodobne vždy existovať bude, aby si ľudia zamilovali svoje otroctvo. To je, zdá sa mi, konečná, povedzme, zlovestná revolúcia, a to je problém, ktorý ma zaujíma už mnoho rokov a o ktorom som pred tridsiatimi rokmi napísal bájku Brave New World, ktorá je opisom spoločnosti využívajúcej všetky dostupné prostriedky a niektoré z prostriedkov, ktoré som si predstavoval ako možné, využívajúcej ich na to, aby predovšetkým štandardizovala obyvateľstvo, aby vyžehlila nepohodlné ľudské rozdiely, aby vytvorila, povedzme, masovo vyrábané modely ľudských bytostí usporiadaných do akéhosi vedeckého kastovného systému.

Odvtedy som sa o tento problém naďalej mimoriadne zaujímal a s čoraz väčším zdesením som si všímal, že mnohé z predpovedí, ktoré boli v čase, keď som ich pred tridsiatimi rokmi vyslovil, čisto fantastické, sa naplnili alebo sa zdá, že sa práve napĺňajú.

Zdá sa, že viaceré techniky, o ktorých som hovoril, tu už sú. A zdá sa, že existuje všeobecný pohyb smerom k tomuto druhu konečnej revolúcie, k metóde kontroly, ktorou možno dosiahnuť, aby sa ľudia tešili zo stavu, ktorý by podľa akýchkoľvek dôstojných noriem nemali mať. Ten, pôžitok z otroctva, No tento proces, ako hovorím, prebieha už viac rokov a ja sa o to, čo sa deje, zaujímam čoraz viac.

A tu by som chcel v krátkosti porovnať podobenstvo Brave New World s iným podobenstvom, ktoré George Orwell nedávno uviedol v knihe 1984. Orwell napísal svoju knihu v období, myslím, že v rokoch 45 až 48, v čase, keď bol stalinský režim teroru ešte v plnom prúde a tesne po páde hitlerovského režimu teroru. A jeho kniha, ktorú veľmi obdivujem, je knihou veľmi veľkého talentu a mimoriadnej vynaliezavosti, ukazuje, takpovediac, projekciu bezprostrednej minulosti do budúcnosti, toho, čo pre neho bolo bezprostrednou minulosťou a bezprostrednou prítomnosťou, bola to projekcia do budúcnosti spoločnosti, v ktorej sa kontrola vykonávala výlučne terorizmom a násilnými útokmi na myseľ a telo jednotlivcov.

Zatiaľ čo moja vlastná kniha, ktorá bola napísaná v roku 1932, keď existovala len mierna diktatúra v podobe Mussoliniho, nebola zatienená myšlienkou terorizmu, a preto som mohol slobodne uvažovať o týchto iných metódach kontroly, nenásilných metódach a o mojich, prikláňam sa k názoru, že vedeckých diktatúrach budúcnosti, a myslím si, že v mnohých častiach sveta budú existovať vedecké diktatúry, budú pravdepodobne oveľa bližšie k vzoru Brave New World ako k vzoru 1984, budú oveľa bližšie nie kvôli nejakým humanitárnym sklonom vedeckých diktátorov, ale jednoducho preto, že vzor BNW je pravdepodobne oveľa účinnejší ako ten druhý.

Ak sa vám podarí presvedčiť ľudí, aby súhlasili so stavom, v ktorom žijú. Stav otroctva, stav, v ktorom sú, ak majú svoje rozdiely odstránené a sú prístupní metódam masovej výroby na spoločenskej úrovni, ak to dokážete, potom máte, pravdepodobne budete mať oveľa stabilnejšiu a trvalejšiu spoločnosť. Oveľa ľahšie ovládateľnú spoločnosť, než keby ste sa spoliehali výlučne na obušky, popravné čaty a koncentračné tábory. Takže môj vlastný pocit je, že obraz 1984 bol samozrejme poznačený bezprostrednou minulosťou a súčasnosťou, v ktorej Orwell žil, ale minulosť a súčasnosť tých rokov podľa mňa neodráža pravdepodobný trend toho, čo sa stane, netreba hovoriť, že terorizmu sa nikdy nezbavíme, vždy si nájde cestu na povrch.

Myslím si však, že pokiaľ budú diktátori čoraz vedeckejší, čoraz viac sa budú zaujímať o technicky dokonalú, perfektne fungujúcu spoločnosť, budú sa čoraz viac zaujímať o techniky, ktoré som si predstavil a opísal na základe existujúcej reality v BNW. Takže sa mi teda zdá, že táto konečná revolúcia v skutočnosti nie je veľmi vzdialená, že už teraz tu máme množstvo techník na zavedenie tohto druhu kontroly a ešte sa uvidí, kedy, kde a kto ich prvý použije v nejakom väčšom rozsahu.

A najprv mi dovoľte hovoriť trochu o zlepšení techník terorizmu. Myslím si, že došlo k zlepšeniu.

Pavlov urobil niekoľko mimoriadne hlbokých pozorovaní na zvieratách aj na ľuďoch. A okrem iného zistil, že techniky podmieňovania aplikované na zvieratá alebo ľudí v stave buď psychického, alebo fyzického stresu sa takpovediac veľmi hlboko zapísali do mysle a tela tvora a bolo mimoriadne ťažké sa ich zbaviť. Zdá sa, že sa usadili hlbšie ako iné formy podmieňovania.

A táto skutočnosť bola, samozrejme, zistená empiricky už v minulosti. Ľudia síce využívali mnohé z týchto techník, ale rozdiel medzi starými empirickými intuitívnymi metódami a našimi vlastnými metódami je rozdielom medzi akousi náhodnou remeselníckou optikou a skutočne vedeckou optikou. Myslím si, že medzi nami a povedzme inkvizítormi 16. storočia je skutočný rozdiel. My vieme oveľa presnejšie, čo robíme, ako to vedeli oni, a vďaka našim teoretickým poznatkom môžeme rozšíriť to, čo robíme, na väčšiu oblasť s väčšou istotou, že vytvárame niečo, čo naozaj funguje.

V tejto súvislosti by som rád spomenul mimoriadne zaujímavé kapitoly v knihe dr. Williama (znie to ako Seargent) Bitka o myseľ, kde poukazuje na to, ako intuitívne niektorí veľkí náboženskí učitelia/vodcovia minulosti na Pavlovovu metódu narážali, konkrétne hovorí o Wesleyho metóde vytvárania konverzií, ktorá bola v podstate založená na technike zvyšovania psychologického stresu až na hranicu možností tým, že sa hovorilo o pekelnom ohni, čím sa ľudia stávali mimoriadne zraniteľnými voči sugescii, a potom sa tento stres náhle uvoľnil tým, že sa ponúkla nádej na nebo, a toto je veľmi zaujímavá kapitola, ktorá ukazuje, ako úplne intuitívne a empiricky mohol skúsený prírodný psychológ, akým Wesley bol, preskúmať tieto pavlovovské metódy.

Ako som povedal, teraz už vieme, prečo tieto techniky fungujú, a niet pochýb o tom, že keby sme chceli, mohli by sme ich posunúť oveľa ďalej, ako to bolo možné v minulosti. A samozrejme, v histórii, nedávnej histórii vymývania mozgov, aplikovanej na vojnových zajatcov aj na nižší personál v rámci komunistickej strany v Číne, vidíme, že pavlovovské metódy boli aplikované systematicky a zjavne s mimoriadnou účinnosťou. Myslím, že niet pochýb o tom, že uplatňovaním týchto metód sa vytvorila veľmi veľká armáda úplne oddaných ľudí. Podmieňovanie bolo takpovediac vtlačené akousi psychologickou ionoforézou do samotných hlbín ľudského bytia a dostalo sa tak hlboko, že je veľmi ťažké ho niekedy vykoreniť, a tieto metódy sú podľa mňa skutočným zdokonalením starších metód teroru, pretože spájajú metódy teroru s metódami akceptácie, ktoré u človeka, ktorý je vystavený určitej forme teroristického stresu, ale za účelom vyvolania akéhosi dobrovoľného citoslovca akceptácie stavu, psychologického stavu, do ktorého bol vohnaný, a stavu, v ktorom sa nachádza.

Takže, ako som povedal, došlo k určitému zlepšeniu, dokonca aj v technikách terorizmu. Potom sa však dostávame k úvahám o iných technikách, neteroristických technikách, ako vyvolať súhlas a prinútiť ľudí, aby milovali svoje otroctvo. Tu si nemyslím, že by som sa mohol venovať všetkým, pretože ich všetky nepoznám, ale chcem povedať, že môžem spomenúť zjavnejšie metódy, ktoré sa teraz môžu používať a sú založené na najnovších vedeckých zisteniach. Predovšetkým sú to metódy spojené s priamou sugesciou a hypnózou.

Myslím si, že o tejto téme vieme oveľa viac, ako sa vedelo v minulosti. Ľudia, samozrejme, vždy vedeli o sugescii, a hoci nepoznali slovo “hypnóza”, určite ju rôznymi spôsobmi praktizovali. Myslím si však, že máme oveľa väčšie vedomosti o tejto téme ako v minulosti a môžeme naše vedomosti využiť spôsobom, ktorý podľa mňa minulosť nikdy nedokázala využiť. Napríklad jedna z vecí, o ktorej teraz s istotou vieme, že samozrejme existuje obrovský, myslím tým, že to bolo vždy známe, veľmi veľký rozdiel medzi jednotlivcami, pokiaľ ide o ich sugestibilitu. Teraz však vieme celkom jasne, aká je štatistická štruktúra populácie, pokiaľ ide o jej sugestibilitu. Je veľmi zaujímavé, keď sa pozriete na zistenia z rôznych oblastí, mám na mysli oblasť hypnózy, oblasť podávania placeba, napríklad v oblasti všeobecnej sugescie v stavoch ospalosti alebo ľahkého spánku, nájdete tie isté druhy hodnôt, ktoré sa neustále objavujú.

Zistíte napríklad, že skúsený hypnotizér vám povie, že počet ľudí, percento ľudí, ktorí sa dajú zhypnotizovať s maximálnou ľahkosťou (lusknutím prsta), je asi 20 %, a približne zodpovedajúci počet na druhom konci stupnice je veľmi, veľmi ťažké alebo takmer nemožné zhypnotizovať. Ale medzi nimi leží veľká masa ľudí, ktorých možno s väčšími či menšími ťažkosťami zhypnotizovať, že ich možno postupne, ak sa na tom dostatočne usilovne pracuje, dostať do hypnotického stavu, a rovnako sa opäť objavujú rovnaké údaje, napríklad v súvislosti s podávaním placeba.

Pred tromi alebo štyrmi rokmi sa vo všeobecnej nemocnici v Bostone uskutočnil veľký experiment na pooperačných prípadoch, keď niekoľko stoviek mužov a žien, ktorí trpeli porovnateľnými druhmi bolesti po vážnych operáciách, dostávalo injekcie, kedykoľvek o ne požiadali, keď sa bolesť zhoršila, pričom 50 % injekcií tvorilo morfium a 50 % voda. A asi dvadsiatim percentám z tých, ktorí prešli experimentom, asi 20 % z nich priniesla destilovaná voda rovnakú úľavu ako morfín. Približne 20 % nemalo žiadnu úľavu od destilovanej vody a uprostred boli tí, ktorí mali čiastočnú úľavu alebo mali úľavu príležitostne.

Takže opäť vidíme rovnaký druh distribúcie a analogicky k tomu, čo som v BNW nazval Hypnopedia, učenie o spánku, som sa nedávno rozprával s človekom, ktorý vyrába nahrávky, ktoré môžu ľudia počúvať počas ľahkej časti spánku, teda sú to nahrávky na zbohatnutie, na sexuálne uspokojenie (dav sa smeje), na sebadôveru pri predaji a tak ďalej, a on povedal, že je veľmi zaujímavé, že tieto nahrávky sa predávajú na základe vrátenia peňazí, a hovorí, že pravidelne je 15 až 20 % ľudí, ktorí rozhorčene píšu, že nahrávky vôbec nefungujú, a on im hneď posiela peniaze späť. Na druhej strane je viac ako 20 % takých, ktorí nadšene píšu, že sú oveľa bohatší, ich sexuálny život je oveľa lepší (smiech) atď. To sú samozrejme vysnívaní klienti a tí si kupujú ďalšie tieto záznamy. A niekde medzi nimi sú tí, ktorí nemajú veľké výsledky a treba im písať listy: “Vytrvajte, drahý môj, vytrvajte” (smiech) a dočkáte sa, a tí väčšinou z dlhodobého hľadiska dosiahnu výsledky.

No, ako som povedal, na základe toho si myslím, že celkom jasne vidíme, že ľudskú populáciu možno pomerne jasne rozdeliť podľa jej sugestibility. Mám veľmi silné podozrenie, že týchto dvadsať percent je vo všetkých týchto prípadoch rovnakých, a mám tiež podozrenie, že by vôbec nebolo ťažké rozpoznať a {garbing} rozlíšiť, kto sú tí, ktorí sú extrémne sugestibilní, a kto sú tí, ktorí sú extrémne nesugestibilní, a kto sú tí, ktorí zaberajú medzipriestor. Je celkom jasné, že ak by boli všetci extrémne nesugestibilní, organizovaná spoločnosť by bola celkom nemožná, a ak by boli všetci extrémne sugestibilní, potom by bola diktatúra absolútne nevyhnutná. Chcem povedať, že je veľkým šťastím, že máme ľudí, ktorí sú vo väčšine mierne sugestibilní, a ktorí nás preto chránia pred diktatúrou, ale umožňujú, aby sa vytvorila organizovaná spoločnosť. Ale akonáhle si uvedomíme skutočnosť, že existuje týchto 20 % vysoko sugestibilných ľudí, je úplne jasné, že ide o záležitosť obrovského politického významu, napríklad každý demagóg, ktorý je schopný získať veľký počet týchto 20 % sugestibilných ľudí a zorganizovať ich, je skutočne v pozícii zvrhnúť akúkoľvek vládu v ktorejkoľvek krajine.

A myslím si, že v posledných rokoch sme mali najneuveriteľnejší príklad toho, čo sa dá dosiahnuť účinnými metódami sugescie a presviedčania v podobe Hitlera. Každý, kto si prečítal napríklad (Znie to ako Bullochov) Život Hitlera, vychádza s týmto zdeseným obdivom k tomuto pekelnému géniovi, ktorý naozaj chápal ľudské slabosti, myslím, že naozaj asi lepšie ako ktokoľvek iný, a ktorý ich využíval so všetkými prostriedkami, ktoré mal vtedy k dispozícii. Chcem povedať, že vedel všetko, napríklad intuitívne poznal túto pavlovovskú pravdu, že kondícia nainštalovaná v stave stresu alebo únavy ide oveľa hlbšie ako kondícia nainštalovaná inokedy. To je samozrejme dôvod, prečo všetky svoje veľké prejavy organizoval v noci. V Mein Kampfe hovorí celkom otvorene, pravdaže, robí to výlučne preto, že ľudia sú v noci unavení, a preto sú oveľa menej schopní odolávať presviedčaniu, než by boli cez deň. A vo všetkých svojich technikách, ktoré používal, objavil intuitívne a metódou pokusov a omylov veľké množstvo slabých miest, o ktorých dnes vieme na určitej vedeckej báze, myslím, že oveľa jasnejšie ako on.

Faktom však zostáva, že tento rozdiel v sugestibilite, táto náchylnosť na hypnózu je podľa mňa niečo, čo treba veľmi starostlivo zvážiť v súvislosti s akýmkoľvek uvažovaním o demokratickej vláde. Ak existuje 20 % ľudí, ktorým možno naozaj takmer čokoľvek vsugerovať, potom musíme podniknúť mimoriadne opatrné kroky, aby sme zabránili vzostupu demagógov, ktorí ich budú viesť k extrémnym postojom a potom ich zorganizujú do veľmi, veľmi nebezpečných armád, súkromných armád, ktoré môžu zvrhnúť vládu.

V tejto oblasti samotného presviedčania, myslím, že vieme oveľa viac ako v minulosti, a samozrejme, že teraz máme mechanizmy na znásobenie hlasu a obrazu demagóga celkom halucinačným spôsobom, mám na mysli televíziu a rádio, Hitler využíval rádio v obrovskej miere, mohol hovoriť k miliónom ľudí súčasne. Už len toto vytvára obrovskú priepasť medzi moderným a starovekým demagógom. Staroveký demagóg mohol osloviť len toľko ľudí, koľko dosiahol jeho hlas tým, že maximálne kričal, ale moderný demagóg sa môže súčasne osloviť doslova milióny ľudí a samozrejme znásobením svojho obrazu môže vyvolať takýto halucinačný efekt, ktorý má obrovský hypnotický a sugestívny význam.

Potom sú tu však rôzne iné metódy, ktoré sa, vďaka nebesiam, zatiaľ nepoužili, ale ktoré by sa zjavne použiť mohli. Existuje napríklad farmakologická metóda, o ktorej som hovoril v BNW. Vymyslel som hypotetickú drogu s názvom SOMA, ktorá by samozrejme nemohla existovať tak, ako tam stojí, pretože by bola súčasne stimulantom, narkotikom a halucinogénom, čo sa zdá byť v jednej látke nepravdepodobné. Ale pointa je v tom, že ak by ste použili niekoľko rôznych látok, mohli by ste dosiahnuť takmer všetky tieto výsledky aj teraz, a skutočne zaujímavé na nových chemických látkach, nových drogách ovplyvňujúcich myseľ je toto, ak sa pozriete späť do histórie, je jasné, že človek vždy túžil po chemických látkach meniacich myseľ, vždy túžil vziať si dovolenku od seba samého, ale, a to je ten najpozoruhodnejší úkaz, že každý prirodzene sa vyskytujúci narkotický stimulant, sedatívum alebo halucinogén bol objavený pred úsvitom dejín, myslím, že neexistuje ani jeden z týchto prirodzene sa vyskytujúcich, ktoré objavila moderná veda.

Moderná veda má samozrejme lepšie spôsoby extrakcie účinných látok týchto drog a samozrejme objavila množstvo spôsobov syntézy nových látok s mimoriadnou silou, ale skutočný objav týchto prirodzene sa vyskytujúcich látok urobil primitívny človek pred boh vie koľkými storočiami. Napríklad v spodnej časti neolitických obydlí, ktoré boli vykopané vo Švajčiarsku, boli nájdené makové hlavy, čo vyzerá, akoby ľudia používali túto najstaršiu, najsilnejšiu a najnebezpečnejšiu drogu ešte pred vznikom poľnohospodárstva. Takže onen človek bol zrejme závislý od omamných látok skôr, ako sa stal poľnohospodárom, čo je veľmi zaujímavý postreh o ľudskej povahe.

Ale rozdiel, ako hovorím, medzi starovekými látkami, ktoré menili myseľ, tradičnými látkami a novými látkami je v tom, že tie boli veľmi škodlivé a tie nové nie sú. Chcem povedať, že ani povolený alkohol, ktorý mení myseľ, nie je úplne neškodný, ako si ľudia možno všimli, a chcem povedať, že tie ostatné, nepovolené, ako ópium a kokaín, ópium a jeho deriváty, sú naozaj veľmi škodlivé. Rýchlo vyvolávajú závislosť a v niektorých prípadoch vedú mimoriadnou rýchlosťou k fyzickej degenerácii a smrti.

Zatiaľ čo tieto nové látky, čo je naozaj veľmi pozoruhodné, mnohé z týchto nových látok, ktoré menia myseľ, môžu spôsobiť obrovské revolúcie v mentálnej stránke nášho bytia, a pritom takmer nič neurobia s fyziologickou stránkou. Obrovskú revolúciu môžete spôsobiť napríklad s LSD-25 alebo s novo syntetizovanou drogou psilocybínom, čo je účinná látka mexickej posvätnej huby. Túto obrovskú duševnú revolúciu môžete uskutočniť bez väčšej fyziologickej zmeny, než akú by ste dosiahli vypitím dvoch koktailov. A to je naozaj výnimočný účinok.

A je samozrejme pravda, že farmakológovia vyrábajú množstvo nových zázračných liekov, liečba z ktorých je takmer horšia ako choroba samotná. Každý rok sa v novom vydaní lekárskych učebníc objavuje čoraz dlhšia kapitola o tom, čo sú to iatrogénne choroby, teda choroby spôsobené lekármi (smiech}. A je to celkom pravda, mnohé zo zázračných liekov sú mimoriadne nebezpečné. Chcem povedať, že môžu mať mimoriadne účinky a v kritických stavoch by sa určite mali používať, ale mali by sa používať s maximálnou opatrnosťou. Ale

zjavne existuje celá trieda liekov pôsobiacich na centrálny nervový systém, ktoré dokážu vyvolať obrovské zmeny v sedatívnom stave, v eufórii, v energizácii celého duševného procesu bez toho, aby ľudskému telu spôsobili akúkoľvek citeľnú škodu, a to predstavuje pre mňa najnezvyčajnejšiu revolúciu. V rukách diktátorov by sa tieto látky mohli používať jednak v takej či onakej podobe s úplnou neškodnosťou a výsledkom by bola, viete si predstaviť, eufória, ktorá by ľudí urobila príkladne šťastnými aj za tých najodpornejších okolností.

Myslím, že tieto veci sú možné. Toto je výnimočná vec, myslím, že to koniec koncov platí aj pri starých neupravených drogách. Chcem povedať, že jeden spolubývajúci pred rokmi po prečítaní Miltonovho Strateného raja poznamenal: “A pivo dokáže lepšie ako Milton ospravedlniť Božie cesty človeku” (smiech). A pivo je, samozrejme, v porovnaní s týmito drogami mimoriadne primitívna droga. A určite sa dá povedať, že niektoré z psychických energizátorov a nových halucinantov by dokázali neporovnateľne viac, než by dokázal Milton a všetci teológovia dohromady, aby sa strašné tajomstvo našej existencie zdalo znesiteľnejšie, než je. A tu si myslím, že človek má pred sebou enormnú oblasť, v ktorej by konečná revolúcia mohla fungovať naozaj veľmi dobre, oblasť, v ktorej by sa dala využiť veľká kontrola nie prostredníctvom teroru, ale tým, že by sa život zdal oveľa príjemnejší, než sa obvykle zdá. Príjemný až do takej miery, že, ako som už povedal, ľudské bytosti si zamilujú stav vecí, ktorý by podľa akéhokoľvek rozumného a slušného ľudského štandardu nemali milovať, a to si myslím, že je dokonale možné.

Potom mi však dovoľte, aby som veľmi stručne hovoril o jednom z najnovších vývojových trendov v oblasti neurológie, o implantácii elektród do mozgu. Samozrejme, že sa to vo veľkom meradle robilo na zvieratách a v niekoľkých prípadoch sa to robilo v prípadoch beznádejne šialených ľudí. A každý, kto sledoval správanie potkanov s elektródami umiestnenými v rôznych centrách, musí z tejto skúsenosti odísť s mimoriadnymi obavami, čo nás na Zemi čaká, ak sa toho zmocní nejaký diktátor. Nedávno som videl niekoľko potkanov v laboratóriu {nezrozumiteľné} na UCLA, boli tam dve sady, jedna s elektródami umiestnenými v centre rozkoše, a technika spočívala v tom, že mali lištu, ktorú stláčali a ktorá na krátky čas zapínala veľmi malý prúd, prepojený drôtom s touto elektródou, ktorý stimuloval centrum pôžitku a bol zjavne úplne extatický, tieto potkany stláčali lištu 18 000-krát denne (smiech). Zdá sa, že ak im jeden deň nedovolíte stláčať tú lištu, na druhý deň ju stlačia 36 000-krát a budú ju stláčať dovtedy, kým nepadnú do úplného vyčerpania (smiech) A nebudú ani jesť, ani sa zaujímať o opačné pohlavie, ale budú len ďalej stláčať túto lištu {búcha na pódium}.

Najpozoruhodnejšie boli potkany, u ktorých bola elektróda umiestnená na polceste medzi centrom rozkoše a centrom bolesti. Výsledkom bola akási zmes tej najúžasnejšej extázy a zároveň pocit, akoby ste boli na popravisku. A videli ste, ako sa potkany pozerajú na lištu a hovoria si niečo ako: “Byť alebo nebyť, to je otázka”. (Smiech.) Nakoniec sa priblíži { zvuky na pódiu} a vráti sa s tým hrozným, teda (znie to ako franken huminizer antropomorfizátor), a počká nejaký čas, kým znova stlačí lištu, a predsa ju vždy znova stlačí. To bola tá neobyčajná vec.

V poslednom čísle časopisu Scientific American som si všimol veľmi zaujímavý článok o elektródach v mozgu kurčiat, kde je veľmi dômyselná technika, pri ktorej sa do mozgu zapustí malá sonda so skrutkou a elektróda sa potom môže zaskrutkovať hlbšie a hlbšie do mozgového kmeňa a kedykoľvek môžete podľa hĺbky, ktorá sa počíta na zlomky mm, vykonať pokus, čo stimulujete, a tieto tvory nie sú stimulované žiadnymi drôtmi, ale sú vybavené miniatúrnym rádiovým prijímačom, ktorý váži menej ako jednu uncu a je k nim pripojený, takže s nimi možno komunikovať na diaľku, teda môžu behať po dvore a vy môžete stlačiť tlačidlo a táto konkrétna oblasť mozgu, do ktorej bola elektróda zaskrutkovaná, bude stimulovaná. Dosiahli pri tom fantastické javy, keď spiaca sliepka vyskočila a rozbehla sa, alebo aktívna sliepka si zrazu sadla a zaspala, alebo sliepka si sadla a správala sa, akoby vysedela vajce, alebo keď bojovný kohút upadol do depresie.

Celkový obraz absolútnej kontroly podnetov je desivý a v tých niekoľkých prípadoch, keď sa to robilo s veľmi chorými ľuďmi, sú účinky zjavne tiež veľmi pozoruhodné, minulé leto som v Anglicku hovoril s Greyom Walterom, ktorý je najvýznamnejším predstaviteľom techniky EEG v Anglicku, a on mi hovoril, že videl beznádejných pacientov v blázincoch s týmito vecami v hlave, a tí ľudia trpeli nezvládnuteľnou depresiou a mali tieto elektródy zavedené do centra radosti v mozgu, a keď sa však začali cítiť príliš zle, stačilo stlačiť tlačidlo na batérii vo vrecku a on hovoril, že výsledky boli fantastické, ústa smerujúce nadol sa zrazu obrátili nahor a oni sa cítili veľmi veselí a šťastní. Takže tu opäť vidíme tie najneobyčajnejšie revolučné techniky, ktoré sú nám teraz k dispozícii.

Myslím si, že je úplne jasné, že v súčasnosti sa tieto techniky nepoužívajú inak ako experimentálne, ale myslím si, že je dôležité, aby sme si uvedomili, čo sa deje, aby sme sa oboznámili s tým, čo sa už stalo, a potom použili určitú dávku predstavivosti na extrapoláciu vecí, ktoré by sa mohli stať v budúcnosti. Čo by sa mohlo stať, ak by tieto fantasticky výkonné techniky použili bezohľadní ľudia s mocou, čo by sa na Zemi stalo, akú spoločnosť by sme dostali?

A myslím si, že je to mimoriadne dôležité, pretože ako vidno pri pohľade do histórie, v minulosti sme sa nechali zaskočiť všetkými tými technickými pokrokmi, ktoré zásadne zmenili náš spoločenský a individuálny život, teda zdá sa mi, že to bolo koncom 18. a začiatkom 19. storočia, keď nové stroje umožnili vznik tovární. Nebolo to nad rámec ľudského dôvtipu vidieť, čo sa deje, a predvídať budúcnosť a možno predísť skutočne hrozným dôsledkom, ktoré sužovali Anglicko, väčšinu západnej Európy a túto krajinu šesťdesiat alebo sedemdesiat rokov, a strašnému zneužívaniu továrenského systému, a keby sa vtedy tomuto problému venovala určitá dávka predvídavosti a keby ľudia najprv zistili, čo sa deje, a potom použili svoju predstavivosť, aby zistili, čo sa môže stať, a potom by sa venovali vypracovaniu prostriedkov, ktoré by zabránili najhoršiemu použitiu týchto techník, myslím si, že by západné obyvateľstvo bolo ušetrené asi troch generácií úplnej biedy, ktorá vtedy postihla chudobných.

Rovnako ako v prípade rôznych technologických revolúcií, aj teraz musíme premýšľať o problémoch s automatizáciou a hlbšie o problémoch, ktoré môžu vzniknúť s týmito novými technikami, ktoré môžu prispieť k tejto konečnej revolúcii. Našou úlohou je uvedomiť si, čo sa deje, a potom použiť našu predstavivosť, aby sme videli, čo by sa mohlo stať, ako by sa to dalo zneužiť, a potom, ak je to možné, aby sme sa postarali o to, aby sa obrovská moc, ktorú teraz máme vďaka týmto vedeckým a technickým pokrokom, využila v prospech ľudí, a nie na ich degradáciu.

Zdroj : https://publicintelligence.net/aldous-huxley-1962-u-c-berkeley-speech-on-the-ultimate-revolution/