Časť II – VAE VICTIS!

Úvod alebo varovanie Slovensku. Pieseň o Rolandovi. „Patrioti“. Smerotrockisti. Modlitba za ČSSR II.

„Edel sei der Mensch! Hilfreich und gut! Allein der Mensch vermag das Unmoegliche… Er unterscheidet, waehlet und richtet. Er kann dem Augenblick Dauer verleihen.“

Johann Wolfgang von Goethe

Varovanie Slovensku.
Chcel by som na úvod vysloviť varovanie Slovensku a všetkým svojim spoluobčanom. Nech už to naši z reťaze utrhnutí propagandisti z „Voelkischer Beobachter“ (SME-ti) a „Stuermer“ (DenníkN) interpretujú akokoľvek, vnímavé duše si prídu na svoje. Spolieham sa totiž, že takí duchovne slobodní ľudia ešte stále existujú v našom infopoli, navzdory nebývalej, tej nacistickej sa veľmi podobajúcej vojnovej propagande médií, európskych a domácich politikov, respektíve vojnových štváčov, fašistov, rusofóbov, nacistov, sionistov, a bohvieakej inej hávede. Nachádzame sa v pre nás kľúčovom momente dejín, kedy sa rozhodne o našom doslova fyzickom bytí a prežití. Naša P-Rezidentka to predsa povedala jasne – „Dnes sme všetci Ukrajinci“, čo sa z pohľadu riadenia javí ako delegovanie skrz túto obmedzenú pani riadiacej informácie globálno-politického klanu, ktorý za ňou stojí. Toho dobre známeho „anglo-amerického močiara“. Ten odkaz znie – „Spravíme z Vás novú Ukrajinu, pričom nielen z Vás, ale z celej Európy!“. Americkí demokrati, clintoniti, obamoidi a sionisti z Londýna proste potrebujú stoj čo stoj vyvolať Armageddon v súlade s proroctvom o štyroch jazdcoch apokalypsy. T.j. pandémia, vojna a hlad, zavŕšené chaosom, z ktorého chcú ilumináti a Merovejci postaviť nový ORDO. Nevedia prehrávať. Keď nedokážu udržať svoju nadvládu nad svetom, sú ochotní – niektorí z nich – spraviť tak, aby ten svet nebol nikoho! Teda až na Vatikán, ten sa s Rusmi bojovať nechystá a už na jeseň začne rokovať s Putinom, aby vytlačili Anglosasov z hry (pozri aj – https://www.teraz.sk/zahranicie/papez-ma-v-plane-navstivit-moskvu/645396-clanok.html). Stará európska aristokracia, resp. „Čierna internacionála“, by sa veľmi chcela revanšovať Angličanom a City za dve prehraté vojny minulého storočia. A hoci svojho času podporovali Hitlera, teraz je pre nich Putin „nepriateľ ich nepriateľa“. Nič osobné, ako sa vraví. Teraz krátko o tom, čo sa deje.

Navzdory všetkému, navzdory medzinárodnému sprisahaniu a priamemu zapojeniu kolektívneho Západu, NATO a USA do prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine, navzdory tomu, čo si možno mnohí myslia, predpokladajú alebo želajú je skutočnosť NASLEDOVNÁ:

Rusi už čoskoro zničia gro ozbrojených síl Ukrajiny na Donbase, neskôr na celej ľavobrežnej Ukrajine. Reálne ukrajinské straty sú už teraz cca. 120 tis ľudí, a to nepočítame ranených, ktorých je spravidla trikrát viac než mŕtvych, pričom tí tiež hromadne umierajú vinou katastrofálneho stavu medicínskej služby v ukajinskej armáde. Potom, chcete či nechcete, porazia sústredený frontálny vojenský odpor na CELEJ Ukrajine, na jeseň pôjdu na Západnú Ukrajinu a prídu k našim hraniciam. Veľké mestá pritom nebudú dobýjať v tradičnom zmysle slova, ale len obkľučovať a izolovať silami zadných vojov. Potom otvoria humanitárne koridory a súčasne vypnú v obkľúčených mestách vodu, plyn a elektriku. To značne urýchli psychický prerod Ukrajincov, ktorí ešte nevedia, že hlavnou taktikou ukroarmády je využívať ľudí ako kanónenfutr, ľudský štít, rokojemníkov a hlavný terč útokov s cieľom maximalizovať civilné straty. To máte tak, keď Vás koordinuje a prikazuje Vám NATO. Každopádne, v poslednom kvartáli roka by mali Rusi dôjsť na západnú hranicu Ukrajiny. Vtedy nastane finálne rozuzlenie. Buď vypukne Tretia svetová vojna, alebo bude kardinálne preformátované politicko-bezpečnostné prostredie v celej Európe. Slovensko sa stane bezprostrednou, avšak dúfajme len „provizórnou“ a čo nejmenej krvavou „frontovou líniou“ blízkej budúcnosti. Niežeby nebolo prepchaté aliančnými vojenskými štruktúrami menej, než ostatné krajiny súčasného „cordon sanitaire“, ale má bezkonkurenčne najoperabilnejšiu a najservilnejšiu vládu, čo robí v potenciálnej budúcej konfrontácii (jeseň-zima) zo Slovenska jeden z naslabších a najrizikovejších článkov takéhoto „military planning“. Ukrajinská mafia, prúdiaca spolu so zbraňami nekontrolovateľne na Slovensko, začína spolupracovať s tou domácou, lipšicovsko-trockistickou a penťáckou. Stav, do ktorého postnovembrové močiarne a rusofóbne elity Západnej a Východnej Európy priviedli kontinent, je pre Rusov (ale aj nás) ďalej netolerovateľný. Upresním. Je im v ich väčšine (Putin má podporu viac-menej 80 percent) jedno, ako a z čoho bude žiť Európa „o šiestej večer po vojne“, ak taký večer ešte vôbec história ľudstva zažije. Mnohí, aj triezvo uvažujúci ľudia už začínajú mať reálny strach z toho celého šialenstva. Na rozdiel od samovražedne-paranoidných soiciopatov matovičovej koaličnej bandy, ktorí si snáď myslia, že budúcu šlamastiku prežijú alebo že ich USA zachránia, majú títo ľudia strach o osud Slovenska a svojich blízkych. A ten strach majú zaslúžene. A najhoršie na tom je, že neviem, čo im mám povedať. Že Rusom je jedno, čo budete robiť a ako veľmi ich budete nenávidieť? Že prídu na hranice a budú zlí, vyškolení, s bojovými skúsenosťami a neskutočne nasratí na celú nacistickú Európu a kolektívny Západ?
Viete, ako sa snažím ukľudňovať ľudí, keď príde na to reč – a dnes to riešia prakticky všetci? Hovorím im, že akonáhle alebo ešte skôr, než Rusi prídu na hranice, sa bude rozhodovať o tom, či táto nateraz regionálna proxy-vojna Ruska so Západom prerastie do vojny celoeuŕopskej, t.j. automaticky aj globálnej. Nikto z Bidenových močiarnikov totiž neobsedí a neprežije ani za „veľkou mlákou“, a to ani v bunkroch, ako svedčí použitie „Kinžalu“ proti protiatómovému krytu so zbraňami vo veľkej hĺbke neďaleko Ivano-Frankovska, rovnako aj Putinove slová o tom, že Rusi budú v prípade vojenského konfliktu cieliť aj na centrá prijatia rozhodnutí. Budú, budú, ani nepochybujte, odfajčia všetkých koho treba, ani si neodpľujú. (https://www.moscowtimes.eu/2022/06/24/v-gosdume-predlozhili-nachat-tretyu-mirovuyu-s-udara-po-londonu-a21657)

Ešte raz, Rusi povedali, že v prípade, ak sa NATO nestiahne na hranice z r. 1997, budú nútení pristúpiť k vojensko-technickej odpovedi. Je veľmi pravdepodobné, že v budúcom roku už nebude ani NATO, ani EÚ… Pre celú infraštruktúru aliancie vo Východnej Európe to každopádne neveští nič dobrého. Jediné, na čo sa môžeme spoliehať a za čo modliť, je to, aby sa Američania stiahli, pričom doslova kábulským tempom. Sergej Cholmogorov z Chazinovho think-tanku „Ulica Pravdy“ hovorí, že vraj sa šepká, že čoskoro v Amerike spustia mediálnu ofenzívu proti Bidenovi, vyťahujúc na svetlo dňa všetky jeho aféry, do ktorých je na Ukrajine zapletený. Igor Panarin, zo svojej strany, predpovedá na jeseň nejaký famózny leak o tom, ako to bolo v skutočnosti s pádom dvojičiek 11. septembra 2001. Západné publikum a obzvlášť americké je už z Ukrajiny unavené, vystresované nevídanou infláciou a palivovou krízou. V predvečer amerických primárok takýto ukrajinský a dvojičkový kompromat na Bidena v užšom, a stranovikov v širšom zmysle, nepochybne vytvorí informačné pole, pri ktorom bude nemožné podporovať nielenže Ukrajinu, ale ani NATO v predchádzajúcom režime. A aj v tom prípade treba počítať s tým, že na šírych priestranstvách potenciálneho a nezrealizovaného „Medzimoria“ zanechajú úctyhodný arzenál, ako to už majú vo zvyku. Všelijakých Poliakov a Litovcov z toho môžu začať svrbieť ruky, a na rozdiel od USA ich elity nechápu, že vojne s Ruskom sa treba vyhýbať za každú cenu. Teda Litovcov určite, Poliaci sú vychytralí a pre istotu zosadili ukričaného J.Kaczynského, ktorý volal po vojenskom obsadení východnej Ukrajiny, než aby obetovali stotisíc ľudských životov. Zatiaľ čo Jaro Naď je na najlepšej ceste zapísať sa do dejín ako unikátny exemplár ministra obrany, ktorý nechá svoju krajinu bez akejkoľvek obrany, ba ešte chce u nás trénovať banderovcov. Ak sa nám aj podarí vyhnúť Tretej svetovej a Američania s Božou pomocou odtiaľto vypadnú, pripravme sa na to, že naša liberálno-močiarna periféria, naša pa-elita naplánuje celoslovenský spoločenský výbuch s prerastaním do plnohodnotnej občianskej vojny, územného okýptenia a likvidácie slovenskej štátnosti v réžii našej vlády fašistov a pomätencov. Oni nemajú budúcnosť, a tí múdrejší z nich (t.j. nie takých, ako psychotyp Romana Tabak či Krošlák a pod.) to chápu. Oni chápu, že ani Rusi, ani Vatikán, ani Anglosasi a už tobôž Američania ich neochránia, že nemajú na Slovensku žiadnu budúcnosť. Tak sa zaliečajú Maďarom a Rakúšanom, sľubujúc im dolniaky a Žitný ostrov. Paralelné s tým sa Londýnom vytvára režim, kedy CZ piloti budú strážiť slovenské nebo, t.j. akási ouverture k vytvoreniu ČSR II na davo-elitárnych princípoch. Spoločenský chaos na hrane občianskej vojny, ba priam krvavý chaos hrozí celej Európe, v ktorej sa čoskoro budú naháňať ozbrojené bandy a bojovať o jedlo, ak sa rýchlo neustanovia nové pravidlá a možno aj neprekreslia hranice – jediný rýchly spôsob ako sa zbaviť liberalno-rusofóbnych elít vo východnej Európe. V tomto zmysle sú smerodajné – slová gen. tajomníka OSN o tom, že sa obáva jadrovej vojny, a že uvíta stretnutie jadrovej päťky v tomto roku (Jalta II); slová pápeža Františka, že mieni v septembri navštíviť Moskvu. Stalo sa tak po tom, ako predtým boli Vatikánom vyslané dva skúšobné signály – prvý v americkej Catholic News Agency o tom, že Figeľ navrhuje stretnutie pápeža a ruského patriarchu v Bratislave (https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/625094-papez-by-sa-mohol-stretnut-s-kirillom-v-bratislave-vatikan-to-nepotvrdil/); druhý prednedávnom, kedy Vatican News informovali, že sa František chce stretnúť s Cyrilom v Kazachstane. Avšak aj z toho zrejme zišlo, keďže krátko po tomto druhom signáli pápež, ktovie či nie pod dojmom „domnelej slabosti“ Putina pri výmene zajatcov Azovstaľu a opustení Hadieho ostrova, prijal delegáciu pravoslávných kresťanov a pekne to v svojom príhovore celé pokašlal, hovoriac a narážajúc na (…ruský) militarizmus a tlačiac z Vás slzu lamentovaním nad nesmiernym utrpením ukrajinského ľudu. Za osem rokov, čo VSU pozvoľným tempom genocídovala ľudí Donbasu, veru ani raz za nich nezalamentoval. Vie vôbec, kto je chlapček Váňa? Btw, to bratislavské stretnutie tiež vybuchlo po tom, ako slovenská politická elita definitívne preukázala, že je nepoučiteľná a nikdy nedokáže realizovať globálno-politický potenciál Slovenska, globálnu politiku, o suverenizácii ani nehovoriac. V danom prípade ide o rétoriku Kaliňáka po prepustení z basy, čo ešte vysvetlím v ďalšej časti, venovanej Smeru. Každopádne, pápež pochopil, že sa mu nepodarí rokovať s patriarchom, a preto sa osobne bude musieť vybrať do Moskvy.

To, čo treba teraz robiť (už včera bolo neskoro) je urýchlene vyzbierať podpisy na referendum a možno aj posun dátumu z októbra na skorší termín, a nie mítingovanie. Kľud, pokoj a rozvaha s vedomím akútnej nevyhnutnosti čeliť neustálemu prúdu informačných provokácií. A stále si nie som istý, či to ustojíme. Ľudia stále ani zďaleka nechápu serióznosť a komplexnosť situácie, tobôž čo treba robiť. Uvediem malý príklad. Rozprával som sa nedávno s jednou staršou pani z Bratislavy. Milá, neškodná, taká božia púpavôčka, stále má pána Ježiša na jazyku. Keď zistila, že sa trochu venujem politike, pýta sa ma – „No a čo Fico, ten nekradol? Veď všetci kradnú…“ Ďalšia otázka bola o Kollárovi, že vraj sa jej celkom pozdáva. Vraj hovorí dobré veci a chce robiť dobro. Zatiaľ čo moju odpoveď na prvú otázku vynechám, na druhú som jej odpovedal asi takto – „Pani Jarka, keď chce niekto konať dobro, nech ho koná. Sám, bez rámusu a pompy, nemusí byť ani len v politike. Ale určite sa pre ten účel nebude spolčovať s najväčšími kriminálnikmi a zlodejmi, ktorí kedy chodili po slovenskej zemi…“ Pre spravodlivosť poviem, že teraz mi už presviedčanie ľudí o tom, že indivíduá z terajšej koalície sú jednoducho nevoliteľné, trvá podstatne kratšie.

Blížiace sa udalosti tiež podstatne urýchlia tento myšlienkový prerod Slovákov, veď stojíme na prahu tzv. „dokonalej búrky“, kedy sa všetky krízové faktory destabilizácie spoločností môžu aktivovať súčasne a privedie to k dobre známemu efektu rezonancie, t.j. neovládateľnej, urýchľujúcej sa štruktúrnej kríze a neskoršiemu kolapsu sociálneho supersystému. Tu spomeniem korporatívny komplot bánk, stavebnej a realitnej mafie ohľadne zdraženia hypotéky a cien nehnuteľností, rast cien potravín a palív, infláciu a znehodnotenie úspor, krachy podnikov, exekúcie, masové ožobračenie atď. a pod.

Na tomto pozadí môžeme vyčleniť, z pohľadu subjektov riadenia, aktívnych na Slovensku, dva hlavné vektory cieľov. Hlavná úloha atlantického krídla globálnej elity, resp. „anlgo-amerického močiara“, je nasledovná – nepripustiť Ficovu výhru, jeho návrat k moci, a predovšetkým – nepripustiť referendum, v žiadnom, ale že v žiadnom prípade. Po nás potopa. t.j. rozpad vlády, chaotizácia a maškaráda volebná na ukrajinský spôsob. Revízia výsledkov v prípade Ficovho víťazstva, Majdany „nespokojných“ podľa receptu „oranžovej revolúcie“ na UKR v r.2004. Občianska vojna je v ich plánoch bezalternatívna. Na jej troskách chce časť anglo-sionistov postaviť davo-elitárnu ČSR II.

Naopak, úloha globalistov euroázijského krídla, t.j. Vatikánu a čiernej aristokracie (pozri Rád Zlatého Runa) je zachovať Fica; nech smerotrockisti ani len nesnívajú o jeho „neutralizácii“, GP práve kvôli beznádejnému prepojeniu smerotrockistov a „patriotov“ – tí GP teda obzvlášť mrzia – na močiar je jednoducho nútený ochraňovať Fica ako jediného relevantného, globálno-politicky kompetentného štátnika v Európe po Putinovi. Možno aj pustiť k moci, ale ovládať ho, minimalizovať jeho rozlet, podporujúc paralelne „patriotov“ a „svojich“. Ak sa inak nedá, ak Fica odstavia alebo nedajbože niečo horšie, globalisti pristúpia na scenár občianskej vojny s vyhliadkou na osedlanie týchto procesov a postupné začlenenie našej Vlasti do R-U II. Ak Fica neodstavia, potom má podľa ich plánov stabilizovať Slovensko, urobiť z neho minimálne nárazníkovú krajinu medzi Ruskom a R-U II, a maximálne na vyšších prioritách ovládanú ideologickú apanáž na spôsob Slovenského štátu, ktorý by však frčal na ruských zdrojoch. Fica potrebujú, dokiaľ si nevypestujú svojich zdatných politických operátorov, lebo „patrioti“ sú pre GP jedno veľké sklamanie. Taktiež nechcú pripustiť referendum. Sú odporcami myšlienky ČSR. Ešte doplním na margo plánov Vatikánu a európskej aristokracie rokovať s Rusmi, že pravdepodobne otázka budúcnosti SR a ČR bude jednou z najdôležitejších.

Ergo, z horeuvedeného, okrem iného, vyplýva, že VLÁDA PADNE KRÁTKO PRED REFERENDOM.

To práve preto Matovič v rozhovore pre Pravdu.sk jeden deň po Ficovom ohlásení novej petičnej akcie (zber podpisov na referendum č.II), na ktorom sa bol dohodol s vnútrostraníckou opozíciou, Hlasom a odborármi, povedal, že k pádu vlády dôjde na jeseň (https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/629906-matovic-v-ide-o-pravdu-aj-o-predcasnych-volbach-viem-co-sposobi-koniec-koalicie/). Odvážim sa tvrdiť, že v septembri. Sulík to aj naznačil v tom svojom poslednom ultimáte, vraj buď odíde z vlády Matovič, alebo SaS- ale až koncom augusta. Také ultimátum ešte história nevidela! Ako som vravel – divadlo pre blbcov. Minulý rok dokázali ľudí kŕmiť koaličnou krízou mesiac, teraz ešte celé leto potiahnu tú šaškáreň, kým budú ľudia dovolenkovať a podľa autochtónneho slovenského zvyku „snažiť sa vypnúť a na všetko zabudnúť“. Matovič je navyše ten posledný, kto by chcel byť nieto vo vláde, ale na Slovensku v momente, keď Rusi dorazia na hranice. Práve preto sem prileteli Geissenovci, aby dohovorili Sulíkovi, ktorý už bol polepil Slovensko plagátmi a chystal sa pre osobnú nevraživosť s Matelom opustiť vládu. Geissen je NEMEC a žije v Monaku. Niesol Sulíkovi posolstvo od globalistov-kontinentálov. A totiž aby sa skľudnil a vydržal do septembra-októbra, lebo sa s tým svojim austrálskym rančom bude môcť nadobro rozlúčiť.

Zatiaľ čo náš dvorný politoluch Lenč je mešuge, keď tu v RTVS deklamuje, že vláda čoskoro padne, respektíve padne teraz, lebo SAS bude požadovať odchod Matoviča. Je to celé cirkus, mal radšej ten Lenč počúvať Kollára v ten deň (2.7.), ktorý povedal, že toto ešte nie je horúce, horúca bude jeseň. Povedal to ako sfetovaný a s ľahkým úškľabkom. On sa na to snáď teší, úchyl jeden. Navyše uviedol, že tie jeho pokusy o prijatie zákona o možnosti skrátenia volebného obdobia, ktoré robí výlučne za účelom lacného PR a zneistenia ľudí počas prebiehajúcej petičnej akcie, sú dané tým, že on proste chce, aby tu bol nástroj na povalenie vlády v budúcnosti, keby bol/keď bude zabitý ďalší novinár. Vy ste už vážne neni šeci normálni, naostatok bol Kollár za takýto prešľap aj patrične potrestaný hneď deň na to tzv. „politickým koronavírusom“.

Vláda ani jej zahraniční protektori jednoducho nemôžu pripustiť referendum, ktoré je jediným reálnym prostriedkom k znovunadobudnutiu našej suverenity v užšom i širšom zmysle slova. Videli sme, že na jeho zamedzenie sú ochotní demontovať demokraciu a štátnosť, ako ukázalo rozhodnutie ÚS z minulého roka. Druhýkrát im to neprejde, lebo ľudia ich jednoducho zlynčujú, tých sudcov. Preto vládu povalia v septembri, aby sa stihli všetci zúčastnení pripraviť. So zreteľom na horeuvedené vyvstáva u mnohých zákonitá otázka – ak je to také jednoduché, prečo nebolo druhé referendum zorganizované skôr? Nuž, pretože smerotrockisti robili všetko možné, doslova liezli z kože von, aby súčasnej vláde vykúpili čas, aby jednali s tými, s kým by sa mali biť na život a na smrť.

Pripomeňme trošku chronológiu. Keď ÚS minulý rok zarezal prvé referendum, Fico povedal, že budú pripravovať druhé. Potom znovu zopakoval nevyhnutnosť referenda na prelome decembra-januára. A že vraj by mali rozbehnúť petičnú akciu. Ako to jeho spolustraníci začali realizovať, ukázali na proteste 28.1, ktorý som už komentoval. Načo referendum, načo urýchľovať pád vlády a cestu do neznáma, keď môžeme pásť ovce na námestiach spolu s Pellegrinimi, Uhríkovcami a inými, ukazovať Blahove zovreté päste a koledovať si o malér. Pozoruhodný v tomto ohľade je ten automobilový protest z februára, kedy sa mala kolóna áut spoza Auparku premiestniť po moste SNP pred prezidentský palác a trúbením vyjadriť nesúhlas s politikou vlády a prezidentky, vtedy ešte silno rezonovala vlastizrada vládnej koalície v NR SR v kontexte prijatia zmluvy DAC v druhej polovici decembra. Na tej akcii bolo pekne vidieť dichotomickosť riadenia v Smere. Fico alebo nejaký vlastenec naplánovali trasu zo Sadu Janka Kráľa cez SNP k P-rezidentke na Hodžovo námestie. Mnohí si naň spomenú v súvislosti s tým, že si tam po Fica prišla Polícia ešte pred začiatkom akcie, zadržala ho a odviedla na policajnú stanicu na výsluch. Blanár, formálne druhý človek v strane, však namiesto toho, aby nejako adekvátne akciu prerušil a zaujímal sa o situáciu s predsedom, akoby sa nič nestalo, predstúpil na pódium a svojim monotónnym hlasom povedal – „Zišli sme sa tu, aby sme symbolicky pochovali demokraciu“. Po prvé, demokraciu neslobodno pochovávať, t.j. robiť to, čo robí vládna koalícia. Za demokraciu treba bojovať tým silnejšie, čím väčšmi ju pochovávajú…😀 Po druhé, nebudem prekvapený, ak sa zistí, že Blanár vedel, že si po Fica na akciu prídu a jeho dvojzmyselná veta tým pádom už nevyznieva tak dvojzmyselne. Ešteže aspoň Kaliňáka napadlo nasledovať Blahu na policajnú stanicu, aby to nebolo také okaté, že sú proti Ficovi všetci, až na Ľuboša. Potom prišla Ukrajina a prišla týmto smerotrockistom vhod. Tri dni im trvalo, kým odsúhlasili kolektívne stanovisko. To znamená, že je tam silné ideologické rozpoltenie. Prijala sa formulácia, čo najdiplomatickejšie priblížená eurosolidárnemu krídlu. Až neskôr, úmerne vývoju na fronte, začal Fico toto stanovisko nahlodávať, keď začal hovoriť o ukrajinských fašistoch, o tom, že je to vojna medzi USA a Ruskom, s ktorou nechceme mať nič do činenia. A už vôbec nie posielať tam zbrane a nezištne ich podporovať stámiliónmi. Jedno múdre príslovie hovorí – „Ak požičiavaš inému peniaze, kupuješ si cudzie problémy.“ Ale smerotrockisti napriek tomu chytili vďaka tejto udalosti druhý dych, referendum samozrejme neriešili a po tom, ako sa na veľké pobúrenie mnohých (v Rusku – pozn.) konalo prvé kolo rokovaní ukrajinskej a ruskej delegácie (Medinskij – Arachamia) v Bielovežskom pralese, dokonca spustili novú ideologickú ofenzívu. Pjakin tieto rokovania správne charakterizoval ako nezdarený pokus o podpis kapitulácie ruskými močiarnymi elitami, ktoré furt snívajú o zvrhnutí Putina. Smerotrockisti si to zrejme vysvetlili tak, že Západ víťazí a tým pádom aj Kaliňák znovu po dlhej dobe zadrel, že v slovenskej justícii a OČTK prebieha boľševizácia, zatiaľ čo Beňová sa v rozhovore pre SME, kde je pečená-varená, vyjadrila – „Nenahovárajme si, že to práve Blaha určuje diskurz v strane“ (https://video.sme.sk/c/22872010/benova-ak-by-siel-smer-do-koalicie-s-uhrikom-odidem.html). Došlo to až tak ďaleko, že niekde začiatkom apríla Fico povedal, že teraz jednoducho nie je na referendum čas. Po-umolčaniu tým informoval, že opozícia voči nemu a idey referenda je v strane prisilná. A až keď bol zatknutý Kaliňák (20.4.), Fico znovu tému referenda rozbehol – tentokrát naplno. Dohodol sa s odborármi a Hlasom, že to bude v októbri. Uhrík sa hneď začal – neoprávnene – producírovať na plagátoch s nápisom „Referendum TERAZ!“, akoby to bola jeho myšlienka a jeho práca. Otázka – prečo nezvolali referendum na skorší dátum, prečo ho odsunuli až na október? Lebo Ukrajina? Nepochybne bola čiastočným argumentom, ale hlavná príčina, prečo vláde vykúpili ďalších 4-5 mesiacov, je vnútrostranícka opozícia trockistov v Smere, podpindosný Hlas a skompromitované odbory. Pripomeniem, že minulý rok mal Kéry rozhovor v HS, kde toho veľa zaujímavého narozprával (https://www.hlavnespravy.sk/predseda-zahranicneho-vyboru-parlamentu-kery-smer-sme-povazovani-za-rozbijacov-visegradskej-stvorky-mali-sme-prejavit-vacsiu-mieru-solidarity-voci-polsku-a-madarsku-raz-sa-nam-to-moze-vratit/2725658) a taktiež spomeniem Blanára, ktorý sa na prelome 2020-21 vyjadril, že NATO vníma ako garanta bezpečnosti, že z neho v žiadnom prípade nechcú vystúpiť a už vôbec nie vrátiť sa do stavu z r. 1997. Teraz nedávno Kéry najprv „nemal nič proti“ integrácii UKR do EÚ, t.j. udeleniu statusu kandidátskej krajiny, ale čoskoro, zrejme po rozhovore s Ficom, už prestrašene vyhlásil, že bude hlasovať proti takejto iniciatíve. Toto sú celí oni, naši „patrioti“. O nich, o tom, nakoľko hlboko siaha post-pellegriniovská zrada v Smere proti Ficovi, a taktiež o tom, prečo treba napriek tomu hlasovať v najbližších voľbách za Smer a podľa možnosti krúžkovať menovite Fica, si aj porozprávame v záverečných dvoch častiach štúdie, ktorou by som zároveň chcel ukončiť 6 rokov mojej „verejnej služby“ ako politického komentátora, analytika, korektora-prediktora či už akokoľvek to nazvete. Mimochodom, ešte ťažšie bude ľudí presvedčiť, aby plánované (a všemožne sabotované) referendum prebehlo aj napriek predchodziemu pádu vlády, ktorý v očiach mnohých nepochybne preškrtne potrebu jeho konania. Ale vykonané byť jednoducho musí. Túto vládu totiž nestačí povaliť, treba ju, dočerta, delegitimizovať. Treba ich súdiť za štátny prevrat, vlastizradu a genocídu!!! Preto bude treba v zárodku neutralizovať všetky reči a pokusy o sabotovanie referenda – a verte mi, že prídu aj od smerotrockistov – a zároveň všemožne ľuďom vysvetľovať, prečo by si mali dať tú námahu a zúčastniť sa v tom októbri, súbežne s komunálnymi voľbami, aj na tom oneskorenom referende. Pretože radšej neskoro, ako nikdy. Matovičovci a ich koordinátori nás z priameho príkazu svojich západných patrónov dokonale dokaličili a vyrabovali, zadĺžili a zdeptali, ponížili a zdevastovali, niečo také neslobodno nechať tak, zabudnúť na to, nepotrestať to. Aby sa z toho nestala len ďalšia „volebná epizóda“, omyl, na následky ktorého budeme chcieť rýchlo zabudnúť. Jediná legálna a najrýchlejšia cesta k neodvratnej trestno-právnej zodpovednosti týchto bastardov, k Národnému súdu, aký bol v 1946-7, totiž spočíva v realizácii – nech aj oneskoreného – REFERENDA. Referendum je právne záväzná iniciatíva, smerujúca, v skutočnosti, nielen k delegitimizácii tejto vlády a možnosti spochybnenia či odvolania VŠETKýCH jej rozhodnutí, ale aj v perspektíve k vyšetreniu vraždy Kuciaka, t.j. štátneho prevratu z rokov – 2018-20 a taktiež aj k obnoveniu Česko-Slovenska. Každopádne, bez infopoľa, ktoré takéto referendum, t.j. akýsi pomyselný „súd verejnej mienky“, vytvorí, sa totiž nepodarí súčasných mocipánov pohnať k zodpovednosti. Oni jednoducho v septembri povalia vládu, vyhlásia predčasné voľby, a splna uplatnia majdanistické technológie. Perspektíve ich stíhania bez predchádzajúceho referenda nedávam veľa šancí aj preto, lebo vidím, v akom stave sú súdy, prokuratúry a „spravodlivosť“, ktorú močiarnici nahlodávali kvalitne už od r. 2016 skrz Bélov MOST. S armádou advokátov, ktorých si tá druhá strana zmobilizuje, to budú bezperspektívne ťahanice. O úrovni našej súčasnej (a tej pellegriniovskej – pozn.) spravodlivosti najlepšie svedčí kauza nevinnej mladučkej Judity, ktorú už viac než tri roky mučia väzením Lipšicovci, Penťáci a iná močiarna svoloč. Alebo, keď už o tom hovoríme, aj „vyšetrovanie“ smrti Violy Macákovej, veď je to na smiech! O týchto dievčinách a ich podčiarknuto politických kauzach/vraždách však naši „patrioti“, a obzvlášť Smeráci – nikdy nehovoria! A to nemám na myslí Fica, ktorého z ničoho neviním. Ale zrejme je vo vedení Smeru a Hlasu niekto, komu to veľmi, ale že VEĽMI vadí. A ja Vám aj neskôr poviem, o kom je reč…Ech, Vy, patrioty… Debily iz šestoj roty!

* * * * * * *

Pieseň o Rolandovi alebo o zabudnutých kľúčových aktéroch štátneho prevratu. „Patrioti“.

Ako si to skončil, Sliač, keď Ťa ovláda SEDĽAČ..?

Bolo to v roku 2016, na jeseň. Sprevádzal som vtedy ako tlmočník delegáciu slovenských podnikateľov na pracovnej ceste do Bieloruska. Bieloruskí podnikatelia a funkcionári už predtým intenzívne spolupracovali so slovenskou SOPK-ou (obch.-priem. komora), viackrát navštevovali Slovensko i náš kraj, zúčastňovali sa na agrovýstave v Nitre. Boli to veľmi príjemní ľudia, a ja, zo svojej strany, som si ako ich tlmočník-animátor užil v ich spoločnosti skutočne pekné chvíle. A preto som bol počas dlhočiznej, takmer 24-hod ceste autobusom do Minsku v povznesenej nálade. Dokážem byť vtipný a duchaplný, keď chcem, a vtedy, pred mojou šesťročnou vyčerpávajúcou partizánčinou na webe, som sa ešte rád socializoval… (…) Každopádne, cesta bola veľmi fajn, kdesi pri Mikuláši sme naložili „Stredoslovákov“ a kúsok za Tatrami „Východňárov“ – poväčšine podnikateľov, ľudí, z ktorých viacerí boli rusofili (vtedy sme sa ešte mohli voľne o všetkom rozprávať, hm – pozn.), iní zas bez predsudkov pozerali na možnosti východných trhov a chceli vidieť Bielorusko na vlastné oči. Vtedy akurát začalo období „líbánek“ medzi Lukašenkom a EÚ, ktorá lačne poškoľovala na tento žírny, na ruských zdrojoch odchovaný bieloruský rezervoár. Každopádne, kdesi pri Lubline som si bol prisadol k jednému chlapovi, čo sedel celý v čiernom osamote pri okne, až mi prišlo, že sa mu bridí tá povznesená nálada ostatných, plná ruských vtipov a veselých príhod z domova, premiešaná výbuchmi smiechu osadenstva. Irituje ma, keď niekto sedí ofučaný, keď sa ostatní, vrátane mňa, zabávajú. Tak som spolovice zo zvedavosti, a spolovice z ľútosti podišiel k tomu chlapovi a pustil sa s ním do reči. Možno trochu familiárne. Reku jako život, kto si – čo si, akú máš predstavu o Bielorusku a čo si od toho sľubuješ. Moc do reči mu teda nebolo. Na pozadí srdečných výhodňare bol ani znudený mizantropický Angličan. Alebo skôr Švajčiar, sýty a ľahostajný. Informácie som z neho doloval ani z chlpatej deky, až mi to bolo trápne. Poznáte to možno, Vy obyčajní, ako na Vás zhora pozerajú všelijakí „efektívni managéri“. Zistil som, že sa volá ROLAND. Že je riaditeľom Sliačskeho letiska, že je niečo ako sčasti Nemec. A že jeho dedo bojoval vo Wehrmachte. A že vlastne on má svojho dedka rád a nejakí Rusáci ho nezaujímajú. Ok. Nemali sme toho síce veľa vypité, ale zrazu som akoby trochu vytriezvel. Keďže som videl, že s ním asi nebude dobroprajného rozhovoru a nechcel som si kaziť náladu, poznamenal som na záver trochu uštipačne, že v takom prípade možno naši dedovia na seba pozerali z vojenského ďalekohľadu, poprial mu všetko dobré a odsadol si inde. Medzi ostatných som sa nejakú dobu nevracal, lebo na mňa doľahla tiaž toho krátkeho rozhovoru s „mužom v čiernom“, sedel som osamote a premýšľal. Prišlo mi divné, že riaditeľom Sliačskeho letiska, ktoré je predsa zlatými písmenami zapísané do kroniky slovenských dejín v kontexte SNP, je takýto človek. Isteže, mohlo ísť o náhodu, ale náhoda je Božou prozreteľnosťou, zatiaľ čo mne sa nominácia takéhoto človeka na takýto post ako Božia prozreteľnosť nevidí. Skôr ako zlý úmysel. Županom BBSK bol vtedy Kotleba. Žeby zase závan Reichu, ďalšia „náhoda“…?

Každopádne, pieseň o Rolandovi má dramatické pokračovanie. Prišli sme do Minsku, vyspali, osprchovali, najedli, a hneď v prvý deň sme mali na programe slávnostné uvítanie na bieloruskej SOPK-e za prítomnosti slovenského veľvyslanca Jozefa Migaša, nasledované rokovaniami slovenskej delegácie s bieloruskými partnermi a podnikateľmi. Teda, ten Migaš, to je Vám ale klaun, niečim ho aj pripomína… Pred ’89 vyštudoval Vysokú stranícku školu v Kyjeve, po revolúcii sa stal šéfom SDĽ, ktorú dokonale skompromitoval a priviedol do hrobu. Ako súčasť vládnej koalície proti Mečiarovi po 1998 neprotestoval proti vojne v Juhoslávii a schválil prelety bombardérov NATO cez naše územie. To vtedy z SDĽ vystúpil Fico a založil Smer, po Juhoške a na znak protestu voči línii strany. Migaš je obyčajná svoloč, zradca a aparátčik. Ešte má dvoch bratov, jeden z nich je veľkopodnikateľ či čo. Srandovná rodinka. Keďže takíto v politike dlho nevydržia a Ficov Smer mu dokonale rozložil stranu, vyžobronil si od dzurindovcov miesto veľvyslanca v Moskve, kde trčal dlhé roky. Neručím Vám teraz presne za chronológiu, ale zdá sa mi, že Fico za tretej svojej vlády sa bol rozhodol, že treba tohto švába poslať niekde inde, pretože zrejme potreboval v Moskve niekoho, kto by reálne dokázal veľvyslančiť s ohľadom na vážnosť medzinárodno-politickej situácie, ktorú si Fico už vtedy uvedomoval. Aj to vtedy veľmi britko vyjadril – „Dnes ide o to, či sa Slovensku podarí prežiť v komplikovaných medzinárodných podmienkach…“. Každopádne, Migaša poslal Fico do Minsku, zatiaľ čo do Moskvy bol menovaný nový veľvyslanec so symbolickým menom Peter PRIPUTEN. Migaš, ktorý beztak zrejme čisto ľudsky Fica nenávidel, ako nenávidí looser a slaboch silných ľudí, ktorí ho odstavili, toto vnímal ako osobnú urážku. Z Moskvy do Minsku, no chápete, aká degradácia! Jeho vystupovanie na spomínanom podujatí bolo rovnako úbohé, ako je on sám. Ledva som ho počul z prednej lavice, čo si to tam mlel popod fúz, až mi to pripomenulo jednu ticho-tichú piskľavú učiteľku na strednej, ktorú tiež nikdy nebolo počuť. Keď si bol Migaš, celý dokrčený, škaredý, unavený a znudený, sťa po celonočnej pijatike, odrapotal túto povinnú diplomatickú zdvorilosť, už aj sa migal preč – spolu s Rolandom. Nesprával sa ako veľvyslanec, ktorého psou povinnosťou je asistovať, plánovať a moderovať takéto podujatia, zostať aspoň zo zdvorilosti k zhromaždeným na fourchette, pozdraviť sa osobne s našimi podnikateľmi, zdvorilostne pokecať. Budovať mosty. Nie, tento sa hneď po úvode vyparil aj s Rolandom, a nebolo o nich počuť celé dva dni, čo sme ešte strávili v bieloruskej metropole. Hlavne že na mňa sa húfom obracal kopec bieloruských podnikateľov, ktorí chceli nástojčivo rokovať s Rolandom, a boli medzi nimi niektoré fakt zaujímavé ponuky. Napríklad, inteligentné kamery, ktoré dokážu zaostrovať na pohyb a ďalej v automatickom režime „sledovať cieľ“. Bielorusi sú celkovo dosť vymakaní pokiaľ ide o IT, milovníci War Thunderu mi dajú za pravdu. A znovu mi prišlo divné, že Roland vôbec o tieto ponuky a potenciál spolupráce neprejavil žiadny záujem, lebo ho proste nikde NEBOLO. Vypočul som si snáď tucet návrhov a osobných posolstiev, ktoré ma Bielorusi sväto-sväte zaklínali, aby som ich pretlmočil pánovi riaditeľovi sliačskeho letiska. Keď som ho nakoniec, po tom, ako sme boli absolvovali viacero podujatí, navštívili minské EXPO a urobili si okružnú jazdu po meste, posledný večer pred odchodom stretol v hotelovej jedálni, tak som si k nemu rovnako familiárne (ale tentokrát naschvál) prisadol, pozdravil ho drzo rusky – „Zdorovo, fašist!“, vybral z tašky niekoľko USB-čiek a nejaké papiere a posunul mu to k tanieru so slovami – „Toto sú všetko biznis-ponuky pre Vás od partnerov, ktorí Vás na oficiálnom stretnutí slovenskej a bieloruskej delegácie nezastihli a ktorí by Vám radi predstavili svoje návrhy. Sú na týchto elektronických nosičoch a listinných dokumentoch. Nech sa páči, kontakty sú priložené. Dobrú chuť!“ Nepamätám si to už presne, ale tuším vtedy Roland odvrkol niečo v tom zmysle, že „tieto veci ho nezaujímajú…“ Na fašistu, čuduj sa svete, nezareagoval. Asi súhlasil…

Tento muž následne vypadol z môjho života, hoci som si ho dobre zapamätal. Až neskôr som si naň spomenul, keď sa Sliač znovu dostal do svetiel reflektorov. Následne som postrehol, že v 2021-m náš „novodobý rytier“ a „efektívny manažér“ Rolland odišiel z funkcie riaditeľa letiska a stal sa pre zmenu riaditeľom Univerzitnej nemocnice v Bratislave (https://spravy.rtvs.sk/2021/05/zmeny-na-najvyssich-postoch-lengvarsky-odvolal-aj-sefku-univerzitnej-nemocnice-bratislava/; ). Veď prečo nie, manažovať letisko a nemocnicu je predsa rovnako ľahké pre takých frajerov. Teda – za vlády Matela. Toto rozhodnutie musel prijať Lengvarský, t.j. Lipšicov klan močiarnikov a sionistov. V novej funkcii sa Roland vyznamenal tým, že za bleskov fotografov, v žiare kamier a v návale novinárov otvoril na streche nemocnice Heliport a neskôr odišiel z funkcie tesne predtým, než začala mať nemocnica problémy so splácaním dlhu (https://spravy.rtvs.sk/2022/02/bratislavska-nemocnica-sprevadzkovala-novy-heliport/; https://www1.pluska.sk/rady-a-tipy/najvacsia-nemocnica-slovensku-opat-meni-vedenie-riaditel-schaller-konci-necelom-roku (7.4); https://plus7dni.pluska.sk/domov/lekarski-odborari-tunelovanie-zdravotnictva-nemocnica-nezaplatila-dlh-vcas-aj-ked-to-mala (22.4)). Náš kamarát Roland v tichosti zosnoval finančnú machináciu a vystavil nemocnicu bankrotu. Proste ten Joseph Heller si fakt nevymýšľaľ, plukovníci Cargillovia z Hlavy XXII, experti na maléry, skutočne existujú.

Dnes, po rokoch, už viem, čo ho vtedy v Bielorusku zaujímalo. On jednoducho skutočne nemal záujem o nejaké bieloruské IT-tretky pre letisko, lebo už vtedy bol pevne presvedčený, že bude mať biznis s NATO a USA. Migaš ho o tom uistil. Jeho úlohou bolo „podržať letisko“, kým nepadne Fico, kým nebudú schválené nákupy F-16. Lebo to bol prvý a rozhodujúci krok k ovládnutiu Slovenska Američanmi, už nie skrytému, ale otvorenému ovládnutiu a premene našej Vlasti na americkú guberniu. Keď sa Matel dostal k moci, odpadli u Rolanda posledné pochybnosti, že Sliač bude americký, a odišiel z postu riaditeľa letiska do funkcie riaditeľa bratislavskej nemocnice – znovu v správny čas. Tento biznis bol zrejme hlavným globálno-politickým účelom prevratu na Slovensku, ktorý sa udial r. 2018 a vyvrcholil r. 2020. A ktorý sa začal plánovať (ako som už písal v „O krajine… č.I) roku 2016 sionistickými a močiarnymi kruhmi paralelne v Bielorusku a na Slovensku. Veď čo bolo hlavným dôvodom, prečo Roland cestoval do Minsku? Žiadny biznis, ale práve osobné stretnutie s Migašom, s ktorým si tam hrkútali celé dva dni, čo ho nebolo vidieť ani v hoteli, ani na podujatiach našej skupiny a hostiteľskej strany. Títo dvaja plánovali Majdan proti Ficovi, ktorý, ako je známe, počas svojej tretej vlády raz prišiel na MO SR a v prítomnosti odutého Gajdoša rázne vyhlásil, že si želá, aby bol pri plánovaných armádnych nákupoch zohľadnený „európsky záujem“ a v maximálnej miere zaangažovavný domáci zbrojný sektor. Dvojica Migaš-Roland zrejme pracovala v prospech toho „anglo-amerického“ záujmu. Tak, ako aj Kotleba, s ktorým bol Roland nepochybne v styku. Rovnako aj s Dankom. A všetci vedeli o tom, že sa niečo chystá. Že sa chystá štátny prevrat, v dôsledku ktorého bude Fico odstavený. Preto následne všetci, keď prišlo na lámanie chleba, Fica zradili. A vytvorili tzv. zázračný slovenský bermudský „patriotický“ štvoruholník: Danko – Kotleba – Schaller – NATO. Plus Migaš, trockizmus, Londýn, Bielorusko. Vďaka tomuto dvojitému štvoruholníku dnes miznú naše rozpočtové peniaze – prísľubmi a objednávkami – sťa v bezodnej priepasti. Veď to práve Dankov minister Gajdoš – po prevrate r.2018 – dal zelenú americkým stíhačkám, čím definitívne vydláždil cestu k ovládnutiu Slovenska Američanmi. Ak povolíš v otázke kontroly nášho strategicky najvýznamnejšieho letiska, si odpísaný. Udupú Ťa do prachu, poznáte to… z tej ruskej pesničky… NE CHODITE, BABY, V NATO! Za tento biznis dostali všetci zúčastnení mastné provízie, samozrejme. Práve tie sú dôvodom, prečo je doteraz ešte Danko na čele najstaršej slovenskej strany, ktorej zakladatelia a predsedovia typu Pavla Mudroňa (príbuzného našej rodiny – pozn.) sa musia v hrobe obracať, vidiac, čo stvára tento bezchrbticový šašo a obojživelník. Možno si spomínate na to, aká nastala po posledných parl.voľbách kríza v SNS, ktorá ani len neprešla do NR SR. Časť členskej základne, aj tých vo vyšších funkciách, sa postavila na zadné, keď sa dozvedeli, že plukovník D. chce byť znovu na čele. Ich ikonou a lídrom sa stal Hrnko (pozri môj článok „Ako manipulujú patrioti na Slovensku. Polemika s A. Hrnkom“). A bolo z toho celkom veľké haló. A vtedy Danko predviedol blitzkrieg v jeho osobnom ponímaní. Rýchlo ojazdil všetky pobočky a každému jednému kompetentnému dôchodčivo objasnil, koľko konkrétne každý jeden z nich dostal provízii vďaka kšeftu s Američanmi. Že to len a len kvôli nemu, veľkému Andrejovi, ktorý si zamieňa politiku so šachom a myslí si, aký je prefíkaný, keď nakupuje zbrane u Amíkov a súčasne sa klania Putinovi, že to teda len a len vďaka nemu je ten a ten predseda SNS v tom-ktorom regióne vlastne boháč. A že keď ho nezvolia, že sa im pomstí. A čuduj sa Ty svete, čoskoro ho zvolili znovu! Zatiaľ čo po Hrnkovi, ktorý sa zo zúfalstva upísal Kollárovi ako poradca, už pomaly ani pes neštekne! Ešte tu niečo hovor o tom, ako je Lavrov Tvoj priateľ, ako máš rád Rusko, ako sa mu ospravedlňuješ a iné Tvoje výtrty, Danko! Rusi majú v Tebe jasno už od Tvojho slávneho príhovoru na Deň Ústavy z r. 2017, keď si povedal, že – „…úlohou slovenskej pospolitosti je ochraňovať vzdelanosť západnú proti barbarským národom Východu!“.

Toľko na úvod o našich „patriotoch“. Schválne nepíšem „vlastencov“ a používam úvodzovky, a to preto, lebo adoptujúc „patriotickú“ rétoriku títo ľudia vlastne sledujú protinárodné ciele, súc v svojej drvivej väčšine psychotrockistami. Pričom ich spájajú predovšetkým nasledovné vlastnosti – podlosť, zákernosť, úlisnosť, absolútna pretvárka a opovrhovanie ľuďmi, častokrát démonická psychika a filozofia „gylikov“. V mnohých prípadoch je príznačná aj ich nízka morálna a profesionálna úroveň. Viete, s liberoidmi je aspoň všetko jasné, na nič sa nehrajú, otvorene hovoria – zdochnite, Slováci, prajeme si Vašu smrť a veľmi Vám chceme pomôcť do hrobu, lebo to tak chce náš pán na Temži či Potomacu. Patrioti tu naopak budú všetkým motať popod fúz medové motúzy o tom, ako oni sú tu jediní „vlastenci“ a spravodliví, nechcú NATO ani EÚ a Rusko milujú, však lebo slovanská vzájomnosť. U týchto lživych tvarej sa posledná vždy prebúdza len vtedy, keď sú oni alebo Západ v sr….ch a dúfajú, že Rusko bude za nich ťahať príslovečného Dankovho horúceho gaštana. Keby som svojho času nebol v Číne, neodpovedal by som na to slovami filozofa – „Najhoršie zlo je to, ktoré sa tvári ako dobro…“. Tak si ich teda, tých našich „patriotov“ vymenujme rad za radom. Budem pritom maximálne stručný.

Kotleba – fašista, egomaniak, zradca a podpindosník. Najprv podržal Kisku, potom sa nevedeli zmestiť do kože s Harabinom. Na Fica v živote dobrého slova nepovedal. Provízie z NATO a Sliaču nepochybne. Ešte si myslí, že aký je prefíkaný, keď ofajčieva ľudí. Vo filme „Kandidát“ je Marián priamo a v náture vyobrazený v úlohe herca-programátora, ktorý odpočúva „klienta“ a ktorý sa ku koncu filmu rozhodne ísť do politiky ako šéf novej „patriotickej“ strany SNP – Strana nasledovníkov Potôňa. Cítite vôbec ten cynický výsmech, prameniaci zo schválneho znetvorenia, prekrútenia samotnej podstaty pojmu SNP? Dokonale to vystihuje podstatu toho, čo som v skorších publikáciách nazval príslovečnou „kliatbou patriotov“. Pripomínam, že Kotleba bol predtým učiteľom informatiky. Všimnite si taktiež, ako ho nemilosrdne zobrazujú v Nebertovážne – ako priameho spojenca či kamoša Riška a liberálnej pravice. Za to, že bol taký, aký bol, sa mu globalisti postarali o prepadácky výsledok v posledných voľbách a taktiež o rozkol v strane a odchod Uhríkovcov. Veď oni mali s touto stranou ďalekosiahle plány, nuž ale Marián bol tejto úlohy „nicht gewachsen“.

Kto ďalej? Republika. Nezaradení od kotlebovcov, od ktorých sa naučili hlavné remeslo slovenských politikov – podrážať sa navzájom. Uhrík – plne elitársky projekt, štedro dotovaný z europarlamentu. V počiatočnej fáze potrebovali nejaké autority, tak si privolali sudcu Radačovského a generála Viktorína. Ale frontmanmi zostávajú naďalej Mazurek a Suja. A nech tu Uhrík neoblbuje ľudí, celá jeho strana je NA STO PROCENT „matovičovská“ súdiac podľa spôsobov a typu riadenia. Tentokrát nie liberálni, ale „konzervatívni“ fašisti. To si myslíte, že bez zákulisných dohôd európskej a slovenskej oligarchie by mu dovolili v Europarlamente hovoriť to, čo hovorí? Že ale aký odvážny! Ale tie euroúnijné peniažky mu zrejme nesmrdia, tak ako ani domácim tie, ktoré každý mesiac dávajú na oblepenie polky Slovenska bilboardmi. Toto je seriózne financovanie. Pozrite, čo robili v parlamente, aký bordel, keď sa prijímala zmluva o Obrannej spolupráci s USA. Normálne išli z kože vyliezť, len aby robili lacné teátro a aby neskôr mohli OĽAJNOVCI na tlačovke viniť Fica, že pozrite, aká to opozícia. Od takýchto indivíduí sa treba dištancovať verejne! Môže si tu Uhrík rozprávať a hrkútať, koľko chce a čo chce. Rozkazy dávajú iní, ktorí proste konkrétne vtedy – v deň schvaľovania vlastizradnej zmluvy s USA – potrebovali aspoň nejak imidžovo pomôcť vláde. Veď sa pozrite, kto je Suja, bývalý bodyguard a kulturista asi ovláda jazyky, právo a svetové dejiny, o KSB nehovoriac, keď sa tu producíruje a celé Kysuce sú polepené jeho plagátmi. Proste toľko skloňovaná slušnosť sa už v slovenskej politike nenosí a nepredáva, tak reku dajme tam svalovcov, však prečo nie? Čaputovú volili pre jej vlasy, týchto budú pre svaly. Už priam vidím toho steroidového Suju, ako sa z pozície ministra zahraničia rozpráva s Lavrovom. Mazurek mi na tých mítingoch už normálne pripomína takého malého Hitlera s jeho exaltovanosťou a dobre predstieraným pobúrením. Viete, kritizovať matohegerovských chudákov vôbec nie je žiadna veda, populizmu – teraz pre zmenu tomu „patriotickému“, sa darí nemenej, ako predošlému – liberálno-fašistickému. Ich korporatívno-klanová podstata a v mnohom aj prepojenie na nadnárodné riadenie však zostáva zachované, akurát len vedia lepšie mimikrovať pod súčasné okolnosti. A na zmyslovo a z pohľadu riadenia bezvýznamných, ba priam škodlivých mítingoch len ventilovať do luftu verejné pobúrenie.

Títo v politike a riadení úplne neskúsení ľudia budú pre Slovensko rovnakou pohromou, nech si nikto nič nenamýšľa, aj tá ĽSNS nič nezostala nič dlžná svojej povesti ako kryptoinštrumentu elity. Tak ako svojho času Kotleba podporil v parlamente Kisku, teraz podržal Matoviča pri schválení jeho „prorodinného balíčka“ počas prelomenia veta P-rezidentky. (* pozn – Tej je tiež osud rodín ukradnutý, ale hrá sa s vetom, aby vyzerala za dobrú. Teraz mnohí z koalície a z médií zrazu zistili, že Matel je blázon a vŕšia sa na ňom jedna radosť.) Počas schvaľovania vlastizradnej zmluvy DAC v NR SR kotlebovci, vidiac, čo stvárajú uhríkovci, nechceli od nich v ničom zaostávať a predviedli sa v plnej kráse. Spomeňte si na tých dvoch chlapov, ktorí tam polievali vodou Cigánikovú s ukrajinskou vlajkou… Asi veľmi ľutovali, že jej nepoliali II. najdôležitejší orgán tela a kariéry, ktorému je pani poslankyňa, popri nohavičkovej tematike, vďačná oveľa viac, než svojmu mozgu. Keď si spomeniem, ako na tú malú fašistickú kur–, pardon ženu so zníženou hranicou sociálnej zodpovednosti raz vo foyeri Slovenského rozhlasu zbožne zízali Tomáš a Šutaj-Eštok, s plnou vážnosťou sa s ňou rozprávajúc ako s nejakou osobnosťou, chcelo se mi blejt, velebnosti. Navyše, tak ĽSNS, ako aj Republiku, spája do slepej uličky vedúca a na kulte iluzórneho mučeníctva J.Tisa postavená protislovenská a do morku kostí davo-elitárna ideológia ľudáctva.

Hlavnou mediálnou úderkou „patriotov“ sú Hlavné správy. Hoci sú v mnohých ohľadoch prínosným informačným zdrojom a po ich dočasnom vypnutí vlastne prakticky nebolo u nás čo čítať, v mnohých prípadoch ich tendenčné články treba absorbovať s porozumením a vyvarovať sa rôznym zavádzajúcim chytákom. Skutočnosť, že sú „HS“ plne integrované do slovenského mediálneho priestoru a pod silným vplyvom elít, je potvrdzovaná informáciami, že vraj SME Rodina dlhodobo toto médium finančne podporovalo. A nielen Kollár, ale aj iné veľké ryby – cirkev a SIS. O Kočnerovi ani nehovorím. Nechcel by som sa dlhšie pri nich pozastavovať, spomeniem len úlohu významovo prevrátených modálnych slov a pojmov, obľúbenú taktiku „patriotov“ na zombifikovanie ľudí na úrovni druhej signálnej sústavy. Nepoužívali snáď celé mesiace pred vypuknutím vojny na Ukrajine neustále a opakovane falošné, mainstreamom obľúbené sylogizmy, trebárs – bezpečnostná eskalácia kvôli sústredeniu ruských vojsk na hraniciach s Ukrajinou, proruskí separatisti atď? Akoby NATO dlhé roky cez Slovensko neprevážalo vojenskú techniku na Východ a neplánovalo vojnu. Akoby Kyjev sám neurobil všetko možné, aby s ním obyvatelia Luganskej a Doneckej oblastí nechceli viac žiť? Nevystavil ich snáď totálnej hospodárskej blokáde, neodstrihol ich snáď od štátnych dávok, od dôchodkov, liekov, potravín, palív? Ešte tu vymýšľajú fabulácie, vraj Rusko po odchode USA na Európu nemá v konvenčných zbraniach. Nuž, čo na to povedať, okrem – jeden ruský vlk premôže sto európskych oviec. Ale napriek tomu všetkému majú „HS“ dosť opatrnosti, obozretnosti a prefíkanosti, na rozdiel od smerákov, aby dokázali v potrebnom momente publikovať blog – https://blog.hlavnespravy.sk/29322/nie-je-bolsevik-ako-bolsevik-alebo-co-v-skutocnosti-znamena-veta-stalin-zradil-marxisticku-revoluciu/, v ktorom v princípe dali za pravdu charakteristike tejto politickej filozofie v duchu KSB. Sú prefíkaní ani jezuiti, veľmi šikovne sa dokážu prispôsobovať duchu doby, majú prehľad a nečudo, že sa stali najvplyvnejším slovenským médiom. Smeráci ani zďaleka nič podobné nemajú a ani nebudú mať, stále sa boja vybočiť z liberálnej terminológie a z „bezpodmienečnej solidarity“ s euroatlantickými štruktúrami. Spôsob, ako zrealizovali prvú verejnú diskusiu s Prof. Staněkom, je ukážkový (čítaj viac v ďalšej časti – pozn.).

Koho tam máme ďalej z potenciálnych beneficiárov budúcich volieb? Socialisti a Chmelár, no pánečku! Nič proti Arturovi, ale ani on, ani Chmelár zrejme nič nechápu v otázkach riadenia, inak by už dávno celú svoju energiu usmerňovali na pomoc Ficovi, t.j. jedinej ťažkej váhe v našej politike, ktorá dokáže niečo reálne meniť a rozhýbať. Ale nie, Chmelár si tiež potrebuje mastiť ego. Tiež v živote dobrého slova na Fica a SMER nepovedal, vždy, keď sa dalo a bolo to pre neho konkrétne imidžovo výhodné, neváhal priam diabolsky prefíkane zlorečiť či už na Fica, alebo aj na naše národné symboly ako Cyril a Metod. Ja som o tom síce veľa písal, ale po prvé – bola to seriózna štúdia, ktorá podľa mňa v ničom neubrala našim vierozvestom, ale práveže oslavovalo ich skutočnú historickú veľkosť. Ani by ma nenapadlo ladiť to do urážlivých nôt. Ja predsa nenegujem, že tu boli vierozvestci a vďačíme im za kresťanstvo, písmo a jazyk. Len hovorím, kým títo vierozvestci v skutočnosti boli, rovnako aj čo v skutočnosti bola Veľká Morava. Normálne seriózne argumentujem v rámci historickej štúdie. Zatiaľ čo vy si tu napíšete zlomyseľný status o tom, ako C+M ohňom a mečom šírili kresťanstvo a pomaly pili krv malých detí. Politoluch. Kecať a medové motúzy motať ľuďom popod fúzy, to hej, títo ľudia veľmi dobre cítia nálady v spoločnosti a vedia nachádzať správne slová, aby boli na vlne. Na vlnách netreba jazdiť, pán Chmelár, treba ich generovať, treba glagolom žeč serdca ljudej (t.j. slovom páliť ľudské srdcia, rus.), aby ste niečo zmenili. Treba zapaľovať srdcia, a nie podkurovať zlobe, hnevu, sklamaniu, beznádeji (status o tom, že sa tu nič nezmení – pozn.). Ale nedokážu spoločnosť formovať, ani len ju adekvátne opísať. O Chmelárovej profesionalite svedčí tento jeho výrok z minulého roka – „Matovičovi možno veľačo vyčítať, ale jedno sa mu musí uznať – že rozviazal polícii ruky v boji s mafiou“. To povedal minulý rok v lete, prosím. To už bola napísaná prvá séria „Božích Mlynov“, už všetci adekvátni ľudia s minimálnymi znalosťami z riadenia vedeli vtedy, že Matovičova vláda je banda klamárov, idiotov a kriminálnikov. Ale pre pána Profesora to bol – „ten, čo rozviazal ruky polícii v boji s mafiou“. Mohol rovno napísať – so SMEROM, však to sa akoby rozumie samo-sebou, však? Zvyšok si už radšej ušetrím, okrem otázky – Pán profesor, Vy VRAG ILI …..? Ako hlupák nevyzeráte…

Oj, ešte aby som nezabudol spomenúť Harabina, lebo také poníženie by neprežil, keby som ho neokomentoval. Tentokrát budem veľmi krátky, nie ako v „Metastázach“ z r. 2019. Takže na jednej minuloročnej demonštrácii, zvolanej „patriotmi“, som s veľkým a milým prekvapením zbadal, ako tam dvaja mladí ľudia v červených viazankách zbierali podpisy na referendum. Rostas a Uhríkovci si tam niečo deklamovali z tribún pred Úradom vlády, ľudia bučali a nadávali na Matoviča, a títo dvaja tam skromne stáli, ukazujúc tým SPRÁVNY spôsob jednania, ak sa mala a má docieliť nejaká zmena. A tu k nim znenazdajky prikvitol zreteľne podráždený Harabin a začal sa tam s nimi a inými ľuďmi vadiť, že referendum je sprostosť. Argumentoval pritom fakt uletenou „kombináciou“. Vraj najlepšie bude, ak SMER a ĽSNS okamžite prestanú chodiť na zasadnutia NR SR, ktorá sa tak stane neuznášaniaschopná. A budú sa vraj musieť vypísať nové voľby a kreovať nová NR SR. No jasné! Nedajte sa vysmiať, pán sudca! Prosím Vás, má vláda väčšinu? Má. Robí si čo chce? Robí. Robia si poslanci NR SR čo chcú? Nechodia tam snáď v pyžame a nedemonštrujú svoje štátnické a zákonodarné kvality bitkami a cirkusom? Neporušuje sa snáď rokovací poriadok, neblokujú sa snáď demonštratívne všetky iniciatívy opozície proti zdražovaniu a i? Neprijímajú sa snáď vlastizradné zákony? Nezablokoval snáď Ústavný súd referendum? Slovensko je predsa krajina neobmedzených možností… pre všelijakých špinavých hajzlov a lotrov.

Ešte veľmi krátko o Pellegrinim a jeho HLAS-istoch. Už som v predchádzajúcich štúdiách riešil Pelleho zo všetkých možných aspektov, ale ten chlap stále prekonáva moje očakávania, čo sa týka nečestností a podrazov – nielen svojej materskej strany, bez ktorej by nebol nik, ale aj svojich voličov. Nenazval ich snáď v Slovenskom rozhlase dezolátmi, sediac ako bojazlivý a napätý účeň, s rukami opretými o kolená, pred tým, koho považoval za autoritu – eštebákom Budajom, ktorý bol naopak pohodlne rozvalený v kresle? Reč tela, čo narobíš. Pelle je jednoducho malý podrazácky b…..nt s ešte menšou posratou dušičkou. Keď si spomeniem na jeho ružový svetrík, ako v ňom po historicky najhoršom volebnom výsledku Smeru postával, spolu so Žigom, Kažimírom a Blanárom na tlačovke – moje nervy! Veľmi neokrôchane predstierali rozladenosť, ktorá sa nechcela snúbiť s ich širokánskymi úsmevmi a zadosťučinením z toho, že splnili úlohu – prehrať voľby. Zatiaľ čo Fico, tlačený smerotrockistami ku kolaborácii s týmito odídencami, je nútený ich oslovovať, ponižovať sa, žiadať o spoluprácu, Pellegriniovci ho len a len okašľávajú. Neboli snáď zozačiatku ZA posielanie zbraní na Ukrajinu? Podporili snáď kandidatúru I. Chomu na žilinského župana? Podporili snáď Polónyiho kandidatúru v B. Bystrici? Nie, Kiskov ideový spojenec s príznačným menom Lunter (LuMper, terajší predseda BBSK – pozn.) im je prednejší. A teraz nedávno v diskusii s Kollárom zadrel, že si vie s ním predstaviť povolebnú spoluprácu. Ubezpečujem Vás, že ak bude čo i len minimálna možnosť zostaviť koalíciu bez Smeru, Pelle do toho nadšene pôjde. No a Ficove slová o tom, že koalícia Smeru s Hlasom je najlepšia pre Slovensko treba vnímať tak, že Hlas je jediná, bárs aj podpindosníkmi hmýriaca strana, ktorá má aspoň aké-také skúsenosti s riadením, na rozdiel od ostatných „patriotov“. A Fico by sa samozrejme nikdy neznížil k tomu, aby sa skompromitoval čo i len pomyslením na spoluprácu s tými, kto pácha na Slovensku sociálnu genocídu. Uzavriem to čiste ľudskou, psychologickou remarkou… Položte si otázku, či by ste svoj vlastný život, resp. život Vašich detí zverili človeku, ktorý Vás zradil, zrádza a pohŕda Vami ako dezolátom, tváriac sa pritom ako Váš priateľ? Lebo presne o to ide. Hej a nikdy nezabúdajte, že Pelle nesie vlastne najväčšiu vinu za to, že doslova vydláždil Matelovi cestu k moci.

Všimnite si tiež, ako je Pelle vyobrazovaný vo videách Neber to vážne – vždy sa chce k Sulíkovi prikmotriť. Neber to vážne, nech by to znelo akokoľvek uletene, robia viac politologickej práce, než všetci naši Lenčovia dohromady, dokonale vystihujú podstatu mnohých javov a charakterov a doslova vidia budúcnosť, vcelku presne predpovedajú udalosti. Za tou platformou stoja nepochybne globalisti, ktorých afinita k humoru ako efektívnemu nástroju riadenia je dobre známa. Pozrite si, trebárs, tieto dve videá, a dáte mi za pravdu – https://youtu.be/BFZSvudoDb4; https://youtu.be/Ae52LiQaZJo

Ergo, situácia je taká, že si jednoducho nemáme z koho vyberať v najbližších predčasných voľbách, keďže všetci vymenovaní „patrioti“ len šikovne zavádzajú a klamú ľudí. Koaličné strany sú nevoliteľné (hoci ešte budeme prekvapení, koľko naivných „leboficovcov“ medzi nami je – pozn.), a snáď sa nebudeme vážne baviť o všelijakých Druckeroch či KDH-ákoch, po uši skompromitovaných kauzou Gorila? Kebyže tu funguje spravodlivosť, tá strana už je dávno rozpustená a predáci, terajší aj minulí, pozatváraní. O cirkvi, ak sa podarí, ešte porozprávame v ďalšej časti, nateraz len poviem, že je to pri žalostnej profesionálnej neadekvátnosti politických kádrov jedna z málo funkčných a operatívnych štruktúr, popri SIS, ktorá je v rukách globalistov. Spomeňte si na postavu arcibiskupa z filmu „Kandidát“, a globalistické pozadie našej kauzy Kuciak začne byť zreteľnejšie. Vtedy sa naša RKC tiež predviedla v plnej kráse… Teda, zostáva nám len Smer. Zopakujem svoju tézu spred šiestich rokov – keď volím Smer, nevolím Blanára, Kaliňáka ani Glváča, tobôž Beňovú. Volím Smer, lebo je to jediná možnosť, ako sa Fico môže stať premiérom a zachrániť tie naše nevďačné, ehm, duše… Lebo Fico je jednoducho najschopnejší štátnik v Európe, a že to naši politoluchovia nevidia alebo nechcú vidieť, svedčí o  miere ich profesionálnej adekvátnosti. A to nehovorím vonkoncom ako nejaký smerácky propagandista (obľúbené klišé niektorých neprajníkov), ja práveže v ďalšej časti naložím smerotrockistom z celej duše. Snáď nebudete dlho čakať.

---

K predchádzajúcej časti – Nemesis Časť I