10 minút

Nedôveryhodní kajúcnici

Ohlásený proces zmierenia je politickým divadielkom rakúskej vlády, ktoré nedobrovoľne dokazuje, ako veľmi sa rozpadá koronový naratív.

Nemohúca spolková vláda kresťanských demokratov (ÖVP) a Zelených sa čoraz viac dištancuje od vlastných opatrení a hovorí o liečení sociálnych rán a dialógu s kritikmi. Horliví zástancovia očkovacej povinnosti zo strany sociálnodemokratickej viedenskej mestskej vlády o tom zrazu nechcú nič vedieť. Zatiaľ čo Svedkovia Korony v médiách a na univerzite lapajú po dychu, hnutie odporu je stabilné a manéver establišmentu prekuklo.

Prvý krok urobila ústavná ministerka Karoline Edtstadlerová (ÖVP) 1. februára 2023, t. j. bezprostredne po volebnej katastrofe ÖVP v jej domovskom Dolnom Rakúsku. Analýzy volieb ukázali, že vo vidieckych regiónoch bolo odmietnutie represií voči Corone hlavným motívom na odvrátenie sa od ÖVP. Edtstadler následne priznala: “Určite nie všetko prebehlo ideálne. Spätne sme si uvedomili chyby.” O svojom motíve hovorila celkom otvorene: chcela by “uzavrieť kapitolu”.

“Zmierenie” ako agenda páchateľov

Pre pripomenutie: Edtstadler ako ústavná ministerka ohlásila pokuty vo výške 2400 eur ročne pre tých, ktorí odmietajú mRNA injekcie, a dokonca hovorila o platových exekúciách a trestoch odňatia slobody. Prepustenie “neočkovaných” ľudí z práce považovala za možné a v decembri 2021 k zavedeniu povinného očkovania doslova povedala, “že so zavedením povinného očkovania je vlastne nelegálne žiť v Rakúsku a nebyť očkovaný”.

Potom prišiel 15. februára 2023 na scénu spolkový kancelár Karl Nehammer a mediálne ohlásil vládnu iniciatívu za zmierenie: Corona bola sociálnou traumou, “niečím úplne novým”, čo “nás” postavilo pred bezprecedentné výzvy, “kritická, neúprosná analýza je preto povinnosťou a zároveň predpokladom pre zahojenie týchto sociálnych rán a prekonanie traumy”. Nechcel “prenechať túto problematiku radikálom” a chcel osloviť – “aj všetkých tých, ktorí sa v dôsledku pandémie a jej dôsledkov už necítili vítaní v centre spoločnosti”. A priznal: “Počuvali sme odborníkov, teraz nech odborníci vysvetlia, prečo dospeli k tomuto rozhodnutiu.”

Pritom si, samozrejme, otiera nohy o takzvaných “odborníkov”. Vláda si však týchto ľudí vybrala, očiernila kritických vedcov a prijala politické rozhodnutia podľa pokynov WEF, WHO a EÚ. Nehammer sám ako minister vnútra najprv nechal vykonať všetky obmedzenia základných práv a ochotne prevzal projekt povinného očkovania svojho predchodcu, aristokratického rusofóbneho snoba Alexandra Schallenberga, a realizoval uznesenie v parlamente. A títo ľudia teraz dôsledných kritikov svojho antidemokratického extrémizmu nazývajú “radikálmi”.

Svedkovia Corony sú pobúrení

Nehammera dokonca podporil aj koaličný partner Zelených: minister zdravotníctva Johannes Rauch vyhlásil, že “mnohí ľudia” sa cítia “už nereprezentovaní štátom” a že to “ide na podstatu demokracie”. Tri roky po začiatku pandémie nastal čas na nové spojenectvo”. “Dôvera” sa musí obnoviť prostredníctvom “otvorenej komunikácie”. Dokonca aj jeho predchodca, korunný agitátor Rudolf Anschober, sa potom vyslovil za “dialóg s kritikmi”, ale jedným dychom spresnil, že “nemám na mysli radikálnych popieračov covidu”.

Mnohí ideologickí zástancovia Coronového režimu zostávajú voči Nehammerovej iniciatíve za “zmierenie” rezistentní voči faktom a pobúrení. Títo ľudia sa natoľko rozbehli a zatvrdili, že akýkoľvek ústupok zrejme vnímajú ako istý druh “zrady”.

Po Nehammerovom vyhlásení sa hyperventilovali najmä fanatici nulovej politiky z prostredia ľavicových univerzít a časti SPÖ: so “zaprisahanými nepriateľmi” a “nepriateľmi vedy” sa nedá zmieriť, rozpory sú neprekonateľné aj v iných otázkach. A samozrejme, niektorí z vybraných “expertov”, ktorí tri roky “vedecky” legitimizovali rôzne zrušenia základných práv a vyvíjali nátlak na experimentálne génové injekcie, sa teraz cítili byť zasiahnutí.

Jasná orientácia hnutia za slobodu

“Komisia”, ktorú chce vláda zriadiť pre “proces zmierenia”, sa však stretáva so skepsou aj zo strany hnutia za slobodu proti Coronovému režimu. Odborník na verejné zdravie Martin Sprenger, známy medzi kritikmi opatrení v Rakúsku, predpokladá, že okrem iného “ani finančné prepletence, korupcia, nezákonné dekréty, obmedzovanie základných práv, mnohé neetické opatrenia či vyvolávanie strachu nebudú riešené nezávisle a transparentne”.

Namiesto toho zažijeme “politizáciu a inscenáciu. Politické divadlo ‘prehodnotenia’, ktoré zinscenovali spin doktori a komunikační poradcovia s pomocou ORF a do ktorého boli zapojení inštrumentalizovaní odborníci s čiastočne masívnym konfliktom záujmov. Bol by som veľmi prekvapený, keby som sa mýlil a dopadlo to inak.”

Alternatívne médiá považujú Nehammerovo vyhlásenie za propagandistický manéver. Na www.tkp.at, tendenčne ľavicovom blogu pre vedu a politiku, sú formulované požiadavky ako splatenie všetkých pokút Covidu, zverejnenie zmlúv s Pfizerom alebo rehabilitácia odporcov covidových opatrení. Predovšetkým však treba konečne brať vážne “katastrofu očkovania” a skutočne dôsledne riešiť škody spôsobené očkovaním. Vláda neplánuje nijaké reálne konzekvencie, ale demokratické hnutie “sa touto propagandou nenechá ohromiť. V posledných rokoch muselo odrážať úplne iné útoky.

Na pravicovej platforme www.auf1.info sa v reakcii na vyhlásenie vlády citovali početné vyjadrenia prominentných kritikov Coronovho režimu a v jednom z komentárov sa uvádza: “Pseudoprehodnotenie pod heslom ‘čo bolo bolo’, ktoré sa od začiatku roka spúšťa v systémových médiách, nie je ničím iným ako dymovnicou, ktorá má odvrátiť pozornosť od všetkých nespravodlivostí. Pravdu však nemožno dlhodobo zastaviť a bublina coronových lží politicko-mediálne-vedeckého kartelu už dávno praskla.”

Pravicovo-populistická FPÖ, ktorá sa pod vedením svojho predsedu Herberta Kickla ostro postavila proti Coronovým represiám, v správe uviedla, že len masové hnutie zabránilo “Coronovým totalitárom”, ktorí teraz hovoria o zmierení, v tom, aby sa im podarilo presadiť povinné očkovanie. “Komisia pre samovyšetrovanie” bola “výsmechom”. Treba naopak zabezpečiť “úplné objasnenie a dôsledky pre zodpovedných – a spravodlivosť pre obete Coronového šialenstva”.

SPÖ Viedeň s hlavnou výhrou

Sociálna demokracia v hlavnom meste roky pestovala svoj povestný “viedenský spôsob”. Konkrétne to znamenalo, že “opatrenia” vo Viedni boli mimoriadne “tvrdé”. Najnovšie bolo napríklad v celej krajine už niekoľko mesiacov zrušené povinné nosenie masiek vo verejnej doprave, ale vo Viedni vyprší až koncom februára. Teraz, po ohlásení “zmierenia” zo strany vlády, mestský radca pre zdravotníctvo Peter Hacker, veľký mufti miestneho očkovacieho Talibanu, informoval verejnosť, že SPÖ podporila povinné očkovanie “nie z radosti, ale zo solidarity”. “Možno to bola chyba,” priznal Hacker.

Mnohí ľudia, ktorí sa dozvedeli túto správu, si mysleli, že sú v nesprávnom filme, a neveriacky si pretierali oči. V komentári na stránke www.derstatus.at sa písalo, že Hacker a Nehammer sa snažia vyhnúť zodpovednosti za opatrenia Corony kvôli slabým volebným číslam. Používali by psychologickú taktiku “gaslighting”: “Ide o systematickú snahu páchateľa manipulovať vnímanie svojej obete tak dlho, až obeť začne pochybovať o svojich vlastných zážitkoch a pamäti. Krok za krokom sa potom vnímanie obete približuje manipulátorovej prekrútenej realite.”

A skutočne, v polovici januára 2022, po rozhodnutí o povinnom očkovaní, Hacker dokonca obhajoval jeho rozšírenie na pracovisko. Po tom, ako bola predtým 2G v Rakúsku koncipovaná tak, že “neočkovaní” ľudia boli zväčša zavretí doma a mohli chodiť len do práce, Hackerov návrh by znamenal vylúčenie odmietajúcich z pracovného života a masové zničenie profesionálneho živobytia. Akoby to nestačilo, koncom novembra 2022 Hacker spustil očkovaciu kampaň s propagačnými filmami, v ktorých “Boosta”, akési koronové vtelenie mesta Viedeň v podobe nadrozmernej očkovacej ihly, používa násilie voči tým, ktorí nechcú dostať očkovaciu injekciu, napríklad ťahá dvoch odmietajúcich za uši cez celé mesto do očkovacieho centra.

Silné hnutie odporu

Je samozrejme správne a potrebné pomenovať propagandistický manéver vlády ako taký a požadovať vážne dôsledky – nielen materiálne odškodnenie, ospravedlnenie a rehabilitáciu, ale aj prehodnotenie očkovacej katastrofy a vyvodenie zodpovednosti voči zodpovedným.

Zároveň si však treba uvedomiť, že vládne myšlienky zmierenia sú výrazom pozitívneho vývoja. Ukazujú, ako veľmi sa už doterajší Coronový naratív – od zatvárania škôl a povinného maskovania, cez testovacie šialenstvo a uzamykanie, až po údajnú účinnosť a bezpečnosť mRNA injekcií – narušil.

Väčšina ľudí si to aspoň vnútorne odškrtla a len niekoľko zarputilých extrémistov v mestských akademických kruhoch sa stále drží svojej vlastnej propagandy.

A 26 % rakúskej populácie – napriek masívnemu tlaku a dočasnému povinnému očkovaniu – odmietlo experimentálne génové injekcie. To je rovnako veľa ako vo Švédsku, kde takýto tlak nebol. To svedčí – v rozpore s klišé o prítulných a poslušných Rakúšanoch – o značnej sile odporu obyvateľstva. Okrem týchto 26 percent sú tu všetci tí, ktorí spočiatku podľahli tlaku na “očkovanie”, ale teraz to ľutujú alebo aspoň upustili od abonovania Pfizeru; len 18 percent si ešte nechalo vpichnúť štvrtú dávku.

Mnohí ľudia režimu tak skoro neodpustia zásahy do ich tiel, nezmyselné obmedzovanie základných práv a najmä represie voči ich deťom. Coronov režim vytvoril v Rakúsku vrstvu prinajmenšom 30 až 35 % obyvateľstva, ktoré hlboko nedôveruje politickému a mediálnemu zriadeniu a tiež súdnictvu, polícii, školskej byrokracii, lekárskemu združeniu a štátu hlavného mesta ako celku. Toto prostredie nie je také ľahké znovu získať. V tomto ohľade majú Nehammer a Rauch pravdu: pocit, že štát ich už nereprezentuje, siaha až k samotnému jadru toho, čo tieto figúry chápu ako “demokraciu”.

V skutočnosti ide o zastupiteľskú demokraciu, v ktorej vlastne odovzdávate svoj hlas a politici globalistického straníckeho kartelu potom robia to, čo im povedia veľké korporácie, nadácie a nadnárodné inštitúcie. Politickí predstavitelia sa teraz oprávnene boja, že natrvalo stratia kontrolu nad relevantnou časťou obyvateľstva. A samozrejme, obávajú sa aj o volebné možnosti a posty.

Nemožno vylúčiť, že vládne vyhlásenia o zmierení zaberú na niekoľko ľudí, ktorí jednoducho chcú mať pokoj a na celú vec zabudnúť. Je však nepravdepodobné, že to bude fungovať u drvivej väčšiny z tretiny obyvateľstva, ktorá je odcudzená systému – z dvoch dôvodov: Po prvé, koronový režim v Rakúsku bol mimoriadne tvrdý, pokiaľ ide o povinné očkovanie, a tí, ktorí sa proti nemu postavili, sa nedajú tak ľahko uchlácholiť. Po druhé, tá istá vláda, ktorá hovorí o zmierení, svojimi sankciami a energetickou politikou opäť uplatňuje brutálny postup voči vlastnému obyvateľstvu, čím sa reprodukuje odcudzenie od ich systému.


Tento článok je licencovaný pod licenciou 

Creative Commons ( Uvedenie autora – Nekomerčné – NoDerivatives 4.0 International ). Môžete ho distribuovať a reprodukovať za predpokladu, že budete dodržiavať licenčné podmienky.

Preklad z nemeckého origináluUnglaubwürdige Büßer“: Milo s pomocou DeepL

Článok vyšiel pôvodne na platforme Rubikon.