19 minút

Nech žije kráľ ! (1/2)

Časť 1/2. Korunovácia Karola III. je podnetom na ohliadnutie sa za históriou britskej monarchie a pohľad do budúcnosti v znamení veľkého resetu.

“Princ Charles” – ako dlho tohto muža poznáme a koľko správ o ňom nám bolo v priebehu desaťročí podsunutých! Nešťastné manželstvo s Dianou, osud večného čakateľa na trón, obraz vrtošivého, ale ambiciózneho ekoprinca, ktorý sa rozpráva s kvetmi … Kráľom je od septembra 2022, keď po dlhej vláde zomrela jeho matka Alžbeta II. Teraz sa blíži jeho oficiálna korunovácia, pomazanie, ktoré z neho v podstate urobí viac ako človeka, ústa Boha, ktorého cirkev bude viesť. Ale všetko, čo si myslíme, že o “kráľovskej rodine” vieme, a všetko, čo by nám médiá chceli nahovoriť, je v skutočnosti odvádzanie pozornosti od skutočne podstatných faktov. Aj v 21. storočí je kráľ oveľa viac než len reprezentant bez moci a zdraviaci panovník. Je dobre prepojený s finančným priemyslom a vojensko-priemyselným komplexom, spravuje dedičstvo kolonializmu a presadzuje neokolonializmus v podobe Veľkého resetu a na medzinárodnej úrovni ťahá za rôzne nitky, obchádzajúc vôľu voličov. Všetci vieme, že Charles nestojí vo všetkých súkromných a verejných záležitostiach na istých nohách. Je to ľudská bytosť ako my. Ale ak je to tak, prečo má – bez najmenšej demokratickej legitimity – oveľa väčší vplyv ako my? Autorka vo svojom dvojdielnom článku približuje mnohé absurdné detaily a nebezpečné prepletence okolo Windsorovcov.

Úvod

Alžbeta II. bola 70 rokov panovníčkou Veľkej Británie a Spoločenstva národov a pôsobila presne na mieste, kde sa zbiehajú globálne mocenské vlákna. Britské impérium, v korporátnych a popredných médiách láskavo nazývané Impérium, totiž stále určuje oveľa viac na celom svete, než je zrejmé zvonku. V sobotu 6. mája 2023 budú oči celého sveta upreté na korunováciu Karola III. Môžeme očakávať zodpovedajúce mediálne predstavenie, predstavenie, ktoré nebude zahŕňať zločiny minulých desaťročí a storočí, a už vôbec nie súčasné a budúce zločiny korunovaného Karola III.

Graham Smith, člen britského hnutia Republika, sa už dlho zasadzuje za zrušenie monarchie v Británii; namiesto koruny a žezla by mal byť zvrchovaný ľud, ktorý by si volil hlavu štátu. V rozhovore pre Express.co.uk Smith povedal:

“Myslím si, že všetci členovia kráľovskej rodiny by sa mali vzdať svojich titulov (…) Myslím si, že znamenia doby si vyžadujú zmenu (…) Zachovajme monarchiu, kým kráľovná nezomrie, a potom sa pozrime do budúcnosti a urobme zmenu (…) Myslím si, že keby si to William a Kate uvedomili, pochopili by, že by to prospelo nielen krajine, ale aj im samým.”

Podľa Smitha sú mnohí ľudia v krajine už teraz veľmi znepokojení nástupom Charlesa na trón.

“Monarchia nemá tendenciu prežiť, pretože princ Charles nie je taký populárny a podporovaný ako kráľovná. Charlesa je tiež oveľa ľahšie spochybňovať a kritizovať. Jeho problémom je, že sa nedokáže stiahnuť, keď ide o zasahovanie do politiky.”

Smith vidí, že Británia bude čeliť vážnym problémom, keď bude Karol vymenovaný za kráľa a v kráľovstve a Spoločenstve sa začne uplatňovať jeho politika veľkého resetu.

“Potom si musíme začať klásť otázky, či sa táto politika robila preto, že to bolo potrebné, alebo preto, že princ Charles za ňu súkromne loboval.”

Najmocnejšia monarchia sveta

Britská kráľovská rodina Windsorovcov je bohatá nielen majetkom, ale predovšetkým mocou. Hneď po nástupe do úradu musia kresťanskí duchovní, armáda, všetci príslušníci spravodajských služieb, sudcovia, poslanci parlamentu zložiť prísahu vernosti britskému panovníkovi. Implicitne to znamená, že armáda, domáca spravodajská služba MI5, zahraničná spravodajská služba MI6, cirkev, parlament, súdnictvo a mnohí ďalší “patria” britskej monarchii. V britskej hymne God save the Queen sa “spieva” len kráľovnej. Národnú hymnu teraz treba trochu prepracovať pre kráľa Karola III – na moci monarchie nad jej poddanými sa nič nezmení.

Vojnu môže vyhlásiť len panovník. Pripomeňme si, čo všetci hovorili na jar 2013, keď britská vláda musela pod nátlakom prezradiť, že nedokázala zvíťaziť v zhruba 15-mesačnom boji proti kráľovskému dvoru o prenesenie práva vyhlásiť vojnu z monarchu na parlament. Všetkým bolo jasné, že anglická monarchia bude naďalej obchádzať parlament a ľud na spôsob Eduarda VII (1841 až 1910). Monarcha zostáva naďalej hlavným veliteľom ozbrojených síl.

Každý návrh zákona predložený parlamentom si vyžaduje súhlas panovníka; trestné stíhanie sa tiež vykonáva v mene panovníka a spravodlivosť vykonávajú “súdy Jeho Veličenstva”.

Panovník sa o obyvateľstve vyjadruje ako o “mojich poddaných”, ktorí sú podľa definície podriadení panovníkovi a zaviazaní k lojalite – klasicky zakotvenej v štátnej hymne. Fráza “aby nad nami dlho vládol” tiež napovedá, že obyvateľstvo ovláda vladár.

Teda aj veľvyslanci a generálni guvernéri anglického kráľovstva slúžia svojim panovníkom, čo vyšlo najavo najneskôr pri odvolaní austrálskeho premiéra Gougha Whitlama generálnym guvernérom Johnom Kerrom. Aj Richard Nixon vďačí za svoje prepustenie britskej kráľovnej a jej spriazneným oligarchom.

Nixon odmietol napadnúť Kambodžu, z ktorej by mohol bombardovať severovietnamskú Hanoj, a Rockefeller videl vietnamské ropné polia, ktoré nemohol využívať. A potom tu bolo Nixonovo odmietnutie implementácie Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) v USA. Kým vtedajšia dvojka Federálneho úradu pre vyšetrovanie Mark Felt sa zahral na Hlboké hrdlo a poskytol tímu “Washington Post” Boba Woodwarda a Carla Bernsteina informácie, ktoré vytvorili škandál Watergate, Nixonov minister zahraničných vecí Henry Kissinger bol zaneprázdnený úradnými záležitosťami v duchu Kráľovského inštitútu pre medzinárodné záležitosti.

Poslanci musia pred panovníkom pokľaknúť alebo sa pred ním ponížene klaňať, nikto sa nesmie k panovníkovi otočiť chrbtom alebo opustiť miestnosť pred panovníkom. Pri prvom stretnutí je povinnosťou poddaného oslovovať panovníka “Jeho Veličenstvo”, potom sa môže zmeniť na pána alebo pani. Panovník určuje tému a spôsob rozhovoru a subjekt ho nesmie meniť.

Kráľovná Alžbeta II.

Najdlhšie vládnuca panovníčka v britskej histórii, kráľovná Alžbeta II., zomrela. Na rozdiel od svojej predchodkyne kráľovnej Viktórie (1819 – 1901), ktorá sa po smrti manžela utiahla na ostrov Wight a až do svojej smrti sa takmer vôbec neukazovala ľuďom, ale svoju samotu občas zaháňala kokaínom alebo heroínom, Alžbeta II. si dobre uvedomovala, že sa dnes človek musí ľuďom prezentovať – musí byť videný, aby existoval.

Pravidelné oslavy a výročia sledujú státisíce, dokonca milióny konzumentov na miestnej i celosvetovej úrovni, sociálne médiá sa potom javia ako stvorené pre Windsor a mediálne predstavenie ovládne okrem bulváru aj všetky korporátne a koncesované médiá.

Potemkinovské dediny si treba chrániť, za nimi sa skrýva ohavnosť, ktorá nesmie byť vnímaná nikým, kto nepatrí do úzkeho kruhu elitného klubu okolo britskej kráľovskej rodiny.

Je čas zoznámiť sa s kráľovnou a jej sprievodom pred oficiálnym predstavením ďalšieho kráľa v režime “chlieb a hry”.

“Nech už budúcnosť verných poddaných Jeho kráľovskej Výsosti, kráľa Karola III., kričiaceho “veľký reset”, podporujúceho pedofíliu a presadzujúceho CO2-eugeniku prinesie čokoľvek, vzhľadom na skľučujúcu – aj keď predvídateľnú – reakciu normálnych ľudí na tento najnovší kráľovský skon, nič nemôže byť aktuálnejšie ako dôkladný prieskum temnej stránky britskej kráľovskej rodiny,” povedal James Corbett niekoľko dní po smrti Jej Veličenstva 8. septembra 2022.

Kráľovná Alžbeta počas svojho dlhého života stoicky prekonala mnohé krízy. Žiadna z nich však neotriasla jej reputáciou u ľudí tak ako smrť Diany, ktorá svojím vyžarovaním zatienila celú kráľovskú rodinu. V dokumentárnom filme Sedem dní, ktoré pohli svetom, ktorý vznikol v roku 2016, kráľovská životopiskyňa Ingrid Sewardová hovorí, ako kráľovná reagovala na správu o Dianinej smrti: keď ju 31. augusta 1997 o 1.55 hod. v jej škótskom letnom sídle zobudil jej osobný tajomník, aby jej oznámil smutnú správu, kráľovná odpovedala: “Niekto musel manipulovať s brzdami!”

Neviem, koľko ľudí na celom svete tento dokument videlo – nevšimol som si žiadnu odozvu v tom zmysle, že by údajnú nehodu mali vyšetriť nezávislí vyšetrovatelia. Korporátne a licencované médiá dostali inštrukcie ako zvyčajne… alebo tak už urobili v rámci predvídavej poslušnosti… aby nasledujúce kráľovské slávnosti akéhokoľvek druhu mohli s fanfárami a humbukom umiestniť do bulvárnych novín. Každodennosť v kráľovstve, divadlo pre svet.

Henry Kissinger v jednom rozhovore po Dianinej smrti povedal: “Bola politicky i diplomaticky nekontrolovateľná (1)” – jeho prístup bol jedným z dôvodov, prečo bola zabitá.

Kráľovná Alžbeta teda predpokladala, že lady Diana sa stala obeťou atentátu. Malo to niečo spoločné s Dianiným angažovaním sa proti nášľapným mínam? Rozplynul sa miliardový biznis politicko-vojensko-priemyselného komplexu vo vzduchu, pretože Diana dokázala presvedčiť Billa Clintona, aby podporil celosvetový zákaz nášľapných mín (2)?

Samozrejme, Clinton si po jej smrti nemusel na svoj sľub spomínať a médiá mu to nevyčítali. A prečo kráľovná nedala pokyn svojej zahraničnej spravodajskej službe MI6, aby tento zločin komplexne vyšetrila? Pravdepodobne preto, lebo vedela, že MI6 a CIA vraždu spoločne naplánovali a vykonali. Obyvateľstvo spriaznené s Dianou sa s vraždou zmierilo a nadchlo sa ďalšími naleštenými novinovými príbehmi o bohatých a krásnych.

A čo všetky ostatné krízy a utrpenia, ako sú neokolonizácia, vojny, krádeže pôdy a peňazí, vraždy, obchodovanie s ľuďmi, depopulácia a mnohé ďalšie, ktoré Alžbeta II. vždy láskavo a očarujúco šírila po celom svete? V korporátnych a mienkotvorných médiách o tom nie je… nič – len pekné obrázky a množstvo milých slov o tejto priateľskej dáme.

Majetok kráľovnej, ktorý teraz prechádza na jej nástupcu Karola III., je obrovský. Čiastočne ho oficiálne kontroluje – nevlastní – štát, pretože sa takto môže bez zdanenia odovzdávať z generácie na generáciu.

Už sama kráľovná sa považovala za dedičku majetku, ktorý sa nahromadil vďaka násilnému podmaneniu si veľkej časti svetovej populácie a drancovaniu jej bohatstva a zdrojov: od britskej Východoindickej spoločnosti až po ópiové vojny a kontrolu nad dnešným obchodom s ópiom, vďaka genocíde v Bengálsku a búrskym koncentračným táborom, masakru v Amritsare.

Samotná kráľovná Alžbeta II. predsedala neokolonializmu vrátane Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) a genocídy v Rwande (3). Organizovala zmeny režimov – aj vo svojej krajine – v Spoločenstve národov a na celom svete. Zapájala sa tiež do všetkých vojen a formovala ich priebeh od roku 1952… vždy na potešenie vlastnej pokladnice, a teda na rozšírenie svojej osobnej moci. Áno, naozaj milá dáma, s ktorou si človek rád dá čaj o piatej a v štýle small talku prediskutuje stanovenú tému a drží sa pravidiel rozhovoru.

V roku 1961 založili nadšení lovci veľkej zveri princ Philip, zosnulý manžel kráľovnej Alžbety II., a holandský princ Bernhard organizáciu WWF – s podporou Klubu 1001. Krátko predtým sa Philip vrátil z jednej zo svojich poľovačiek v Indii. Tam zastrelil tigra, keď ako návnadu použil priviazané kozliatká a fotografia lovca a loveckej skupiny obletela celý svet. V Nepále zabil slonicu, ktorej mláďa v panike utieklo. – Prežilo? Nuž, lovec mal určite iné starosti, ako premýšľať o takýchto veciach.

Je mätúce, keď nadšení poľovníci, ktorí navyše radi vraždia zvieratá zákerným spôsobom a sú za to oslavovaní, založili organizáciu na ochranu práve týchto zvierat.

Málokto to spochybňuje. WWF, v roku 1986 premenovaný na Svetový fond na ochranu prírody (World Wide Fund For Nature), bol založený z úplne iných dôvodov, než je ochrana zvierat a prírody. Je to prostriedok na kontrolu prírodných parkov v Afrike a vo zvyšku sveta.

V týchto prírodných parkoch sa cvičili a cvičia teroristi a žoldnieri, a keďže tieto parky sú často zriadené naprieč štátnymi hranicami, teroristi a žoldnieri sa môžu bez prekážok “prepravovať” z jednej krajiny do druhej, aby páchali masové vraždy napríklad v krajinách ako Rwanda a Burundi a vyvolávali občianske vojny tam, kde ich práve potrebujú. Takže ani strážcov parku nevraždia pytliaci, ale práve tí žoldnieri, ktorým sú na stope. Podľa správy Executive Intelligence Review (EIR) WWF zarobil majetok aj na nelegálnom obchode so slonovinou (4).

Prírodné parky tiež umožňujú vysťahovanie ľudí z ich pôvodných domovov, aby sa vytvorili chránené oblasti, ktoré sú potom pod cudzou kontrolou. Národné parky totiž spravujú medzinárodné organizácie, nad ktorými príslušná národná vláda nemá kontrolu. Okrem toho sa čoraz viac národných parkov – len v Tanzánii je ich 22 – nachádza v blízkosti vyhľadávaných nerastných surovín, takže privlastnenie a využívanie baní… diamantov, platiny, mangánu, medi, uránu atď… je bez problémov garantované medzinárodnými organizáciami.

Kolónie sa nikdy nemohli osamostatniť, nemohli sa rozvíjať, ale živiť sa mohli, ak im to bolo umožnené. Kým do 60. rokov 20. storočia v afrických kolóniách nikdy nebol hladomor, dnes je to prostriedok, ktorý si bývalí koloniálni páni a panie zvolili, aby mohli pokračovať v utláčaní, vykorisťovaní, zabíjaní. Za tento druh genocídy a vykorisťovania patrí vďaka WWF a podobným organizáciám, ako je UNESCO a iné.

Ako anglická panovníčka bola Alžbeta II. zároveň najvyššou veliteľkou všetkých ozbrojených síl Spojeného kráľovstva a krajín – v súčasnosti 56 štátov – Spoločenstva národov. Britskí vojenskí poradcovia pôsobia v 30 krajinách sveta; kráľovná – teraz už jej syn Karol III. – bola každý týždeň informovaná Spoločným výborom pre spravodajské služby o všetkých tajných operáciách. Okrem toho britská zahraničná spravodajská služba MI6 podlieha priamo panovníkovi… a slovné spojenie “v mene Jeho Veličenstva”, ktoré použil bývalý člen MI6 Ian Fleming so svojou postavou Jamesa Bonda, možno brať celkom vážne – rovnako ako povolenie zabíjať.

Windsorovci majú aj vlastné súkromné armády: Corps of Commissionaires a Defence Systems Limited. Prvá z nich bola v roku 1979 rozšírená pre špeciálne bezpečnostné úlohy a jej vedenie v každej krajine tvoria lojálni priatelia zosnulej kráľovnej. Je pravdepodobné, že za Charlesa sa tieto vzťahy nebudú líšiť.

David Stirling, zakladateľ britskej elitnej jednotky Special Air Service (SAS), porozprával o tom, že kráľovská rodina má blízko k spravodajským službám a nie vždy hrá podľa demokratických pravidiel. Plukovník SAS sa zúčastnil na tajnej operácii v Afrike spolu s WWF princa Philipa. Pred svojou smrťou v novembri 1990 povedal Petrovi Hounamovi, autorovi knihy Kto zabil Dianu?”, že sa na prelome rokov 1974 a 1975 zúčastnil na večeri v paláci, ktorú usporiadal popredný člen monarchie – princ Philip.

Prítomný bol aj jeho strýko, admirál a posledný indický vicekráľ lord Louis Mountbatten, ktorý zahynul pri bombovom útoku IRA v roku 1979, ako aj približne desať zástupcov britských tajných služieb vrátane šéfov MI5 a MI6. Stirling bol v tom čase vedúcim dobrovoľníckej organizácie G.B. 75, ktorá bola založená v roku 1974 po zvolení labouristického politika Harolda Wilsona za premiéra.

Spomínaní, ktorí patrili do pravicového konzervatívneho tábora, sa obávali boľševizácie Anglicka, keď socialista Wilson bude sympatizovať s marxistami. Preto toto zoskupenie podniklo aktivity na to, aby tajne naplánovalo prevrat proti Wilsonovej vláde.

Johna Mitchella, šéfa lodnej spoločnosti Cunard Line, požiadali, aby sa zúčastnil na tomto prevrate, pretože potrebovali jeho lode. Sir Basil Smallpeice, kráľovnin finančný poradca, bol jedným z iniciátorov, ktorí Mitchella oslovili. Z prevratu zatiaľ zrejme nič nebolo a Wilsonovi bolo umožnené viesť Britov do Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) – predchodcu Európskej únie (EÚ). Na jar nasledujúceho roku Wilson prekvapujúco odstúpil – zmena režimu prebehla bez krviprelievania a zodpovedajúcich následkov.

Nezávislosť USA existuje len navonok. Dr. John Coleman, autor knihy Výbor 300, píše, že CIA podlieha priamo britskej korune. Sir William Stephenson (5), šéf severoamerickej divízie MI6 – anglickej tajnej spravodajskej služby – sa v roku 1938 stretol na príkaz Winstona Churchilla s Churchillovým bratrancom, ktorý bol zároveň úradujúcim prezidentom USA, Franklinom Delano Rooseveltom (FDR). Stephenson povedal FDR, že sa začína obdobie osobitných vzťahov medzi Veľkou Britániou a USA, a poradil mu, aby založil americkú spravodajskú agentúru pod názvom Úrad strategických služieb (Office of Strategic Services – OSS) – z OSS sa neskôr stala CIA.

“CIA dodnes zostáva britským majetkom a v skutočnosti inštitúciou riadenou Britmi,” uvádza Coleman vo svojej knihe. To zase znamená, že superveľmoc USA, dnešné impérium, stále visí v pozadí na vodítku svojich bývalých britských koloniálnych pánov. Žiadny prezident USA – podľa Colemana – nie je zvolený bez súhlasu Britov, žiadna vražda amerického prezidenta sa neuskutočnila bez toho, aby v nej nemali prsty Briti.


Zdroje a poznámky:

(1) David Icke vo svojej knihe The Greatest Secret.
(2) Bill Clinton, ktorý sľúbil Lady Di, že sa zasadí o to, aby na konferencii o nášľapných mínach v Osle, ktorá sa konala 18. septembra 1997, teda sotva tri týždne po Dianinej smrti, podpísali všetky priemyselné krajiny a vojenské mocnosti zmluvu o zákaze nášľapných mín – samozrejme, v prvom rade USA, ktoré sú najväčším svetovým výrobcom zbraní -, deň pred začiatkom konferencie odstúpil. CIA mu dala včas na vedomie, že Diana bude odprataná z cesty pred konferenciou v Osle a že bez nej celosvetový záujem o nášľapné míny rýchlo vyprchá, čo zasa umožní Clintonovi bez väčšieho rozruchu vycúvať z dohody.
(3) Linda de Hoyos napísala v októbri 1994 o tom, čo sa deje v strednej Afrike:
“Bezprostredným cieľom britskej kráľovskej rodiny je využiť Ugandu, ktorú najprv zrovnal so zemou Britmi podporovaný barbar Idi Amin (1972 – 1979) a ktorá sa teraz stala hlavnou finančnou a politickou baštou v regióne, ako odrazový mostík na opätovnú kolonizáciu tejto oblasti. Plán hry znie: zničiť Rwandu a Burundi a urobiť zo zvyšných krajín satelity ugandskej (britskej) nadvlády; zničiť Keňu zvrhnutím prezidenta Daniela arapa Moia a vyvolaním kmeňových vojen; dobyť východný Zair bohatý na nerastné suroviny.” Zničenie Rwandy a Burundi vyzeralo naozaj takto:
“Pred aprílom 1994 mala Rwanda približne 7,2 milióna obyvateľov. Od septembra bolo priamo v Rwande zabitých až milión ľudí. Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj (AID) odhaduje, že 2 567 000 ľudí bolo vyhnaných z domovov v rámci územia Rwandy, z toho 1,3 milióna v bývalej francúzskej ochrannej zóne v juhozápadnom cípe krajiny. Ďalších 2 223 000 ľudí sú utečencami mimo Rwandy. – 542 000 v Zaire, 210 000 v Burundi, 460 500 v Tanzánii a 10 500 v Ugande. Celkovo bolo zabitých alebo vyhnaných z domovov 5 799 000 ľudí, čo predstavuje 80,6 % obyvateľstva.”
Komentár Davida Ickeho:
“Najprv kolonizácia a priama kontrola kontinentu Európanmi (Belgičanmi, Britmi, Francúzmi, Holanďanmi, Portugalcami…). V druhej fáze bola koloniálna nadvláda nahradená finančnou kontrolou – vykonávanou s pomocou skorumpovaných prezidentov a premiérov týchto krajín. Treťou fázou je vyvolanie občianskych vojen a krviprelievania, ktoré potom ospravedlňujú nasadenie cudzích vojakov v mene medzinárodnej organizácie OSN – tzv. mierových misií.”(4)Keď ochranca prírody sir Peter Scott v roku 1972 nechal v Keni vyšetriť nezákonný obchod so slonovinou a ukázalo sa, že za tento obchod je zodpovedná rodina vtedajšieho prezidenta Jomo Kenyattu, Iana Parkera, ktorý viedol vyšetrovanie, zatkla špeciálna kenská jednotka a niekoľko dní ho mučila. Vyhrážali sa mu, že ak nebude mlčať, zabijú jeho manželku. Jeho správa preto nebola zverejnená – približne v tom istom čase udelil princ Bernhard Kenyattovi Rad zlatej archy ako ocenenie za záchranu nosorožcov.
(5) Sir William Stephenson, osobný priateľ kráľovnej Alžbety, viedol elitnú špionážnu skupinu v rámci MI6 pod vedením jej otca kráľa Juraja VI, ktorá sa zodpovedá(la) výlučne priamo panovníkovi.


Článok vyšiel pôvodne v nemčine pod názvom “Es lebe der König, Teil I” v Manova Magazin, preložil Milo s pomocou DeepL.

Toto dielo je licencované pod licenciou Creative Commons (Uznanie autora – Nekomerčné – Bez odvodenín 4.0 International). Môžete ho šíriť a reprodukovať v súlade s podmienkami tejto licencie.