Nech žije kráľ ! (2/2)

Korunovácia Karola III. je podnetom na preskúmanie histórie britskej monarchie a výhľad na jej budúcnosť v znamení veľkého resetu. Časť 2/2.
Zatiaľ čo prvá časť článku sa zaoberala najmocnejšou monarchiou sveta vo všeobecnosti a najmä úlohou kráľovnej Alžbety II., druhá časť sa zameriava na kráľa Karola III.

Charles III – hlava alebo ochotná figúrka celosvetovej finančnej siete

Aby sme strávili predchádzajúce riadky – nie každý sa zaoberal potemkinovskou dedinou kráľovskej rodiny prezentovanou v médiách v lesku a nádhere, pozrime sa na predchodcov nového anglického kráľa, na Karola I. a Karola II. Ich história siaha do čias anglickej občianskej vojny (1642 až 1649), boja o moc medzi kráľom a parlamentom, ktorý bol prekrývaný náboženskými konfliktami.

Karol I., korunovaný v roku 1626, bol posledným zástancom Devin right of kings (kráľ z božej milosti). “Legitimizovaný” mocou Božou považoval nároky parlamentu na účasť pri vládnutí za narušenie svojich práv. Po tom, ako kráľ prehral dve občianske vojny, ho špeciálne zriadený Najvyšší súdny dvor uznal za “pôvodcu, príčinu a vykonávateľa všetkých týchto … zvrátených, krutých a krvavých vojen”. Okrem toho začal za chrbtom parlamentu rokovať s Vatikánom. V protestantskej krajine sa to počas tridsaťročnej vojny rovnalo vlastizrade. Už v Newportskej zmluve, ktorá v auguste 1648 ukončila 2. občiansku vojnu a obsahovala zákon proti kacírstvu, museli puritáni vidieť útok na ich slobodu vyznania.

Koncom januára 1649 bol Karol I. sťatý pred očami obyvateľov Londýna. Bolo to vyvrcholenie anglickej revolúcie, ktorá sa podobne ako mnohé iné rýchlo začala uberať smerom, ktorý bol v rozpore so záujmami ľudí, ktorí za ňu bojovali a ktorí za ňu aj zomreli. Keď puritán Oliver Cromwell v bitke pri Burforde rozdrvil “radikálne živly”, ako sa vtedy nazývalo ranné demokratické hnutie levellerov, finančníci z londýnskeho City sa mu poďakovali banketom. Od tohto momentu sa krajina sústredila na obchod, expanziu a vykorisťovanie, čo samozrejme zahŕňalo aj obchod s otrokmi. Po tom, čo Cromwell krvavo obsadil Írsko, sa britské impérium postupne formovalo v jedenásťročnom období republikánskej vlády známej ako Commonwealth, pričom v roku 1650 sa zmocnil Anguilly, v roku 1651 Surinamu, v roku 1655 Jamajky a Mosquitie a v roku 1659 Svätej Heleny (Britská východoindická spoločnosť).

Keď bol jeho otec sťatý, mal budúci Karol II. 18 rokov. Až po Cromwellovej smrti v roku 1658 ho samotný parlament odvolal z exilu na osirelý kráľovský trón v Londýne. Keď Karol II. nastúpil na trón spolu s obnovením monarchie v roku 1660, bol konštitučným kráľom, ktorý bol podriadený parlamentu a rád plnil úlohu vývesnej tabule vojensko-obchodného útvaru známeho ako Britské impérium.

Zdá sa, že Karol III. je na najlepšej ceste skombinovať najhoršie prvky oboch predchodcov a spojiť starý feudalizmus s modernou korporátnou kontrolou, aby vytvoril udržateľné globálne impérium založené na digitálnom nevoľníctve.

On a jeho spolupracovníci z vládnucej triedy maskujú svoju pokútnu agendu ako filantropi, ktorí konajú len dobro a z ochrany prírody urobili nové náboženstvo. Táto ilúzia nie je pre väčšinu ľudí rozpoznateľná.

Keď bol v roku 2020 oficiálne spustený Veľký reset , nebol to Klaus Schwab alebo Bill Gates, ale Charles, princ z Walesu, následník trónu Spojeného kráľovstva. Jeho oficiálna webová stránka to oznámila 3. júna 2020:

“Princ z Walesu dnes prostredníctvom His-Royal-Highness-Initiative pre udržateľné trhy a Svetové ekonomické fórum spustili novú globálnu iniciatívu: The Great Reset (Veľký reset).”

Kráľovský tweet na túto tému: “Cieľom iniciatívy #TheGreatReset je zabezpečiť, aby sa podniky a komunity lepšie regenerovali tak, že do centra svojich aktivít pri zotavovaní sa z pandémie koróny postavia udržateľné obchodné postupy.”

Nie je dôležité, či je Karol III. hlavou alebo ochotnou figúrkou obrovského impéria nekalých finančných záujmov, ktoré sa pokrytecky skrýva za fasádou charitatívnej filantropie. To, čo urobil pri príprave najväčšieho prevratu všetkých čias, si vyžaduje hĺbkovú analýzu.

Charles založil združenie organizácií s názvom The Prince’s Charities, ktoré sa označuje za najväčší charitatívny podnik v Spojenom kráľovstve. Rýchlo tiež rozšírila svoje chápadlá a vytvorila spletitú globálnu sieť trustov, nadácií a fondov. Do tejto globálnej siete boli začlenené aj existujúce organizácie, ako napríklad The Prince’s Responsible Business Network – dnes známa ako Business in the Community (BITC) – založená v roku 1982, ktorej program sa do veľkej miery zhoduje so všetkými kľúčovými prvkami Veľkého resetu.

BITC spolupracuje s podnikmi na urýchlení tempa a rozsahu opatrení na dosiahnutie globálnych cieľov OSN, známych aj ako Ciele trvalo udržateľného rozvoja. Aké šťastie, že zodpovedné riadenie podnikov v súlade s týmito cieľmi otvára podnikom trhové príležitosti, pokiaľ majú dostatok peňazí a moci. Rada budúcich lídrov BITC už v roku 2017 vyzvala podniky, aby zabezpečili inkluzívnu digitálnu revolúciu (1).

Impact Industry je zlovestná entita, ktorá dala vzniknúť zoskupeniam ako Extinction Rebellion, Ronald Cohen, Intersectionality , WEF Global Shapers, Guerrilla Foundation, Edge Fund atď.

Impact Profiteering (profitovanie z dopadov) úzko súvisí s veľkým resetom a jeho štvrtou priemyselnou revolúciou, ktorej cieľom je vytvoriť infraštruktúru na presadenie tejto novej formy digitálneho nevoľníctva. Agenda vplyvu je teda v Charlesovom impériu nevyhnutne veľmi prítomná, aj keď je pre laikov trochu skrytá. Niekedy je to len samotné slovo, ktoré prezrádza hru. Na webovej stránke BITC sa napríklad uvádza, že organizácia spolupracuje so svojimi členmi “na neustálom zlepšovaní ich zodpovedných obchodných postupov a využívaní kolektívneho vplyvu v prospech komunít”.

Pri hlbšom pohľade na The Prince’s Charities človeka až zamrazí, do akej miery sa začali plánovanie a propagácia už pred mnohými rokmi bez toho, aby o tom korporátne a koncesionárske médiá vôbec informovali. Približne 40 rokov sa otvorene pracuje na pláne feudálnej totality a jahňatá pritom veselo bečia.

Ktoré osoby a organizácie sú zapojené do Charlesovej globálnej siete?

Začnime s Business in the Community. Ak sa niektorým z vás vybaví sugestívny obraz obchodíka na rohu, obávam sa že musím zdôrazniť, že kráľ Karol III. s tým určite nemá nič spoločné. Pre iniciátora Veľkého resetu je tento projekt typickým korporativistickým mixom verejného a súkromného sektora, ktorý spája verných služobníkov britského impéria s ich mimoriadne bohatými priateľmi zo sveta veľkého biznisu a vysokých financií.

Na skľučujúco dlhom zozname členov BITC sú spoločnosti ako Accenture, potom samozrejme, farmaceutický priemysel slúžiaci ľuďom, keďže tam sú spoločnosti AstraZeneca, GlaxoSmithKline a Pfizer. BBC, Sky, Facebook a Google tvoria propagandistické a cenzúrne krídlo, zatiaľ čo British Airways, easyJet, Heathrow Airport Limited, Shell UK a BP boli určite zaradené pre svoj osobitný prínos k environmentálnej udržateľnosti.

O Charlesovej vášni pre zdravie vďačných poddaných jeho rodiny svedčí aj skutočnosť, že okrem výrobcov ako Unilever sa do klubu zapojili aj spoločnosti Greggs a PepsiCo UK. Zastúpené sú aj spoločnosti Bank of America, McKinsey a Morgan Stanley. Medzi ďalších členov Business in the Community patria obchodníci so zbraňami Rolls Royce a Thales Group – vynikajúce príklady toho, čo má Charles na mysli v súvislosti so zodpovedným podnikaním.

BITC riadi správna rada, ktorej predsedá Gavin Patterson, prezident a riaditeľ pre výnosy spoločnosti Salesforce, cloudovej počítačovej spoločnosti, ktorú vlastní miliardár Marc Benioff, majiteľ časopisu Time a zakladajúci predseda Centra pre štvrtú priemyselnú revolúciu Svetového ekonomického fóra (WEF) v San Franciscu.

Ďalšou riaditeľkou je Dame Vivian Huntová, hlavná partnerka spoločnosti McKinsey pre Spojené kráľovstvo a Írsko. Je členkou tajomnej Trilaterálnej komisie, súkromného politicko-poradenského think-tanku založeného z iniciatívy Zbigniewa Brzezinského a Davida Rockefellera v roku 1973 a bývalou predsedníčkou British American Business, exkluzívnej transatlantickej obchodnej skupiny. Jedným z jej podpredsedov je sir Mark Weinberg, britský finančník narodený v Juhoafrickej republike, ktorý spoluzakladal spoločnosť J. Rothschild Assurance, z ktorej sa neskôr stala spoločnosť St. James’s Place Wealth Management a je predsedom spoločnosti Atlas City Global, ktorá sa zaoberá blockchainom.

V poradnom výbore sedí Sir Ian Michael Cheshire, bývalý predseda Barclays UK a v súčasnosti predseda Menhaden Capital PLC s jej “dlhodobou investičnou stratégiou zameranou na viacero aktív, ktorej cieľom je dosiahnuť najlepšiu rovnováhu medzi rizikom a výnosom v rámci akcií, úverov a súkromného kapitálu” a ponúka “asymetrický pomer rizika a výnosu”. Vedľa tohto bankára nesedí nikto iný ako Frances O’Gradyová, generálna tajomníčka britského Kongresu odborových zväzov (TUC). Ako sa na predstaviteľku britskej robotníckej triedy patrí, O’Gradyová je aj členkou Board of Directors v Bank of England.

A na záver, v rade vedúcich predstaviteľov Spoločenstva BITC je Owen Marks zo spoločnosti Pfizer. Stelesňuje tu pozoruhodný priesečník medzi svetom veľkej farmácie a svetom “prebudeného” vplyvu – intersekcionalitu. Je spolupredsedom britskej skupiny pre inkluzívnu diverzitu spoločnosti Pfizer, ktorá sa zameriava na OPEN (LGBTQ), etnický pôvod, pohlavie, zdravotné postihnutie a medzigeneračnú a sociálnu mobilitu.

Mám toho dosť, nechcem ísť ešte hlbšie alebo ďalej do tejto siete alebo, ešte lepšie, do bažiny.

Z etického hľadiska sú obchodné aktivity osôb zapojených do Charlesovho impéria samy osebe znepokojujúce. Problém však siaha ďalej. Miera kontroverzie a škandálov, ktoré obklopujú mnohých z tých, ktorí sa podieľajú na jeho rôznych projektoch, núti človeka zamyslieť sa nad tým, ako sa niekto, kto sa rád nazýva Jeho kráľovskou Výsosťou, môže stýkať s toľkými “darebákmi”:

Najväčšia banka HSBC je globálnym zakladajúcim firemným partnerom Prince’s Trust a v správe o vplyve sa chváli za “transformačné investície do mladých ľudí” a opisuje sa ako “jeden z našich najoddanejších a najvernejších podporovateľov”. Nevadí, že bankári so sídlom v Spojenom kráľovstve majú za sebou dlhú históriu schém vyhýbania sa plateniu daní a trestnej činnosti, ako je pranie špinavých peňazí. V tomto článku z roku 2013 sú Charlesovi verní podporovatelia opísaní ako gangsterskí bankári zapojení do zneužívania a dokonca prepojení na obchodníkov s drogami a teroristov.
Audítorská spoločnosť KPMG už roky čelí mnohým obvineniam z “nedbanlivosti, podvodov a konfliktu záujmov.”
National Westminster Bank alebo NatWest dostala v decembri 2021 pokutu 264,8 milióna libier za nedodržanie predpisov o praní špinavých peňazí.
Bank of America čelila výzvam na bojkot po tom, ako pre FBI špehovala aktivity svojich klientov súvisiace s protestmi 6. januára 2021 vo Washingtone.
Audítorská spoločnosť PwC má za sebou dlhú históriu kontroverzií na celom svete, v neposlednom rade v Indii, kde má spoločnosť pohnutú minulosť s daňovými úradmi.
Spoločnosť Goldman Sachs International sprevádza toľko kontroverzií, že im dokonca Wikipédia venuje celú stránku.
Americká zbrojárska a technologická spoločnosť Lockheed Martin je ako obchodník so zbraňami notoricky známa mnohými úplatkárskymi škandálmi.
Najväčšia austrálska investičná banka Macquarie sa zamotala do sporu o 80 miliárd dolárov, ktorý bol označený za “najväčší bankový škandál v histórii”.
Scotiabank musela do roku 2020 zaplatiť viac ako 120 miliónov dolárov za manipuláciu s cenami akcií.
…

Mimoriadne fascinujúcou postavou v Karolovej celosvetovej sieti je ďalší muž, ktorý sa rád oslovuje “Jeho Výsosť”, a to obchodný magnát Aga Khan. Khan nie je nikým iným ako celosvetovo pôsobiacim zakladajúcim mecenášom Prince’s Trust a osobným priateľom Karola III., jeho zosnulej matky kráľovnej Alžbety II. a španielskeho kráľa Juana Carlosa. Pripisuje sa mu, že má dlhodobé väzby na britské spravodajské služby a ďalšie siete hlbokého štátu (Deep State). Khan bol zapletený do množstva medzinárodných škandálov.

V roku 2012 sa prevalilo, že vtedajší francúzsky prezident Nicolas Sarkozy ho “oslobodil” od platenia daní, hoci mal trvalý pobyt vo Francúzsku. Khan je tiež blízkym priateľom Rockefellerovcov a Rothschildovcov. David Rockefeller v októbri 1996 v prejave v hoteli Plaza v New Yorku povedal:

“Jeho Výsosť Aga Chán je človek s víziou, intelektom a vášňou. Mám to potešenie poznať ho už takmer 40 rokov, odkedy bol študentom na Harvarde a spolubývajúcim môjho synovca Jaya Rockefellera.”

Chana, Rockefellera a Rothschilda spája ich spoločné členstvo v Klube 1001 Svetového fondu na ochranu prírody. Podľa štúdie Inštitútu pre štúdium globalizácie a skrytej politiky (ISGP) túto málo známu skupinu založili v 70. rokoch 20. storočia jednotlivci vrátane Charlesovho otca, zosnulého princa Philipa, a holandského princa Bernharda. Svetový fond na ochranu prírody (WWF) je neslávne známy tým, že v mene svojich veľkých obchodných priateľov vyháňa pôvodné obyvateľstvo z ich pôdy pod falošnou zelenou vlajkou ochrany prírody, a v súčasnosti je veľmi významným predstaviteľom priemyselnej a finančnej loby, ktorá volá po Novej dohode pre prírodu (New Deal for Nature), čo samozrejme Karol III. podporuje tým, že podporuje myšlienku prírodného kapitálu a dokonca založil novú Alianciu pre prírodný kapitál. Vysvetľuje to na webovej stránke WWF:

“Už dlho obdivujem úsilie WWF bojovať proti mnohým hrozbám pre svetovú divokú prírodu, rieky, lesy a oceány. Videl som, ako účinne WWF využíva svoje odborné znalosti a medzinárodný dosah na riešenie príčin zhoršovania životného prostredia, ako je zmena klímy a neudržateľné využívanie prírodných zdrojov.”

Aj v tomto prípade sa za pekne znejúcimi slovami skrýva úplne iná realita: v tomto prípade nová, zrýchlená vlna globálneho zaberania pôdy, ktorá bola po stáročia charakteristická pre britské impérium zamerané na zisk. Komplexnú analýzu toho všetkého si treba pozrieť v práci kampane No Deal for Nature, Survival International a Talking Africa.

Klub ostrovov

Táto finančná elita sa vo vlastných radoch nazýva Klub ostrovov, čo siaha až k synovi kráľovnej Viktórie, ktorý ako “večný následník trónu” mohol okrem titulu “princ waleský” nosiť aj titul “lord ostrovov” a svoje listy podpisoval ako “Dominus Insularum”, vládca ostrovov. Vďaka úsiliu Eduarda VII – ktorý bol známy aj tým, že sa podieľal na plánovaní prvej svetovej vojny – sa britská kráľovská rodina etablovala ako prvá medzi rovnými, pričom za sebou zhromaždila ďalšie kráľovské a feudálne rodiny, ako aj bankárov a iných vplyvných ľudí na oboch stranách Atlantiku. Peniaze na anglickú dominanciu tejto tieňovej elity pochádzali najmä z ópiových vojen proti Číne a z obrovských ziskov Východoindickej spoločnosti, ktorej mnohí potomkovia sa usadili na východnom pobreží USA a odtiaľ pomáhajú vládnuť svetu.

Moc za Windsorským trónom tvorí finančná oligarchia časom preverených rodín, ktoré ovládajú nielen finančnú štvrť City of London, ale aj najväčšie spoločnosti na svete prostredníctvom vložených podnikových konglomerátov, ako je napríklad najvplyvnejší poskytovateľ finančných služieb Vanguard. Mnohí z týchto ľudí majú korene v starých Benátkach, ktorých oligarchovia – ako sa kedysi hovorilo kupeckým rodinám – prenikli do Anglicka v rokoch 1507 až 1715. Jeffrey Steinberg v americkom almanachu pod názvom Najväčšie impérium v dejinách sveta opisuje, prečo si nové britské impérium netreba zamieňať so Spojeným kráľovstvom. Ide skôr o Spoločenstvo národov(Commonwealth of Nations), na čele ktorého stojí kráľ Karol III.

To, že týchto 56 národov roztrúsených po celom svete je oveľa viac než len voľné združenie takzvaných suverénnych štátov, vyplýva z diskusného dokumentu z roku 1995 Hospodárske príležitosti pre Britániu a Commonwealth, ktorý si objednal Kráľovský inštitút pre medzinárodné záležitosti – dnes Chatham House – materský orgán Rady pre zahraničné vzťahy (Council on Foreign Relations). Dozvedáme sa v ňom, že Commonwealth má silu ovládnuť akýkoľvek regionálny hospodársky blok na svete, či už ide o krajiny vyvážajúce ropu OPEC, blok juhovýchodnej Ázie ASEAN, Organizáciu africkej jednoty OAU alebo Severoamerickú zónu voľného obchodu NAFTA. Okrem toho Commonwealth tvorí najväčší samostatný hlasovací blok vo Valnom zhromaždení OSN.

To, že týmto ľuďom vždy išlo o svetovládu, odhalil lord William Rees-Mogg, politik a dlhoročný šéfredaktor London Times, novinárskej vlajkovej lode Klubu ostrovov. V knihách The Great Reckoning: How the World Will Change Before the Year 2000 a The Sovereign Individual: How to Survive and Thrive During the Collapse of the Welfare State (Veľké zúčtovanie: Ako sa svet zmení pred rokom 2000) nás Rees-Mogg informuje, že svet smeruje k postindustriálnej paradigme “tretej vlny”, v ktorej sa národné štáty rozpustia v prospech svetovej vlády, ktorú lord nazýva “elektronickým feudalizmom”. Dvojtriedna spoločnosť, v ktorej bude mať z technologického pokroku prospech len päť percent obyvateľstva – takzvaná kognitívna elita alebo mozgoví lordi. Toto tvrdenie nám zasa pripomína výrok totalitaristu lorda Bertranda Russella, ktorý sa už zavčasu vyslovil za to, aby 95 percent svetovej populácie, ktorá nie je potrebná, bolo pokojne ponechaných na smrť hladom. Henry Kissinger to potom svojim osobitým spôsobom sformuloval v roku 1974 v strategickom dokumente National Security Study Memorandum (NSSM).

Masívne presadzovaná digitalizácia, ktorá sa prostredníctvom Plandémie dostala do vyššieho štádia, prinesie mnohým z nás poskromný život v podobe nevoľníctva.

Zdroje a poznámky:

(1) Správa s názvom A Brave New World? (Skvelý nový svet?) obsahuje všetky známe priority veľkého resetu, ako je inkluzívnosť: “Budovanie digitálneho prístupu, zručností a dôvery, aby každý mohol využívať výhody digitálneho hospodárstva” a celoživotné vzdelávanie: “Príprava zamestnancov. Výučba digitálnych zručností a celoživotného vzdelávania s cieľom vytvoriť prispôsobivú pracovnú silu”. Predpokladá štvrtú priemyselnú revolúciu: “Predvídať automatizáciu. Vytvárajte nové úlohy, v ktorých technológie dopĺňajú ľudí, a podporujte komunity, aby zvládli tento prechod.” Prirodzene sa snažte o vyššie zisky – “prejdite na nové obchodné modely, ktoré znižujú plytvanie a zvyšujú produktivitu aktív”. Hneď na začiatku sa spomína fráza “track and trace”, s ktorou sme sa tak dobre zoznámili počas výluk, s reklamou na Blockverify, “londýnsky start-up, ktorý využíva technológiu na sledovanie, zaznamenávanie a overovanie produktov spôsobom, ktorý je trvalo zaznamenaný v blockchaine… Blockverify vyskúšala riešenia s farmaceutickými a kozmetickými spoločnosťami”. Správa propaguje inteligentné poľnohospodárstvo v podobe mobilnej vzdelávacej platformy Marcatus spoločnosti Unilever, “spolupráce medzi spoločnosťami Unilever, Oxfam a Fordovou nadáciou na školení drobných poľnohospodárov vo vidieckych oblastiach”, ktorej cieľom je “do roku 2030 získať dodatočné príjmy z poľnohospodárstva vo výške 1,5 bilióna GBP”. V závere sa poďakovala “našim firemným partnerom Barclays a Fujitsu za podporu nášho pracovného programu na vytvorenie inkluzívnej digitálnej revolúcie”.

Článok vyšiel pôvodne v nemčine pod názvom “Es lebe der König, Teil II” v Manova Magazin, preložil Milo s pomocou DeepL.

Toto dielo je licencované pod licenciou Creative Commons (Uznanie autora – Nekomerčné – Bez odvodenín 4.0 International). Môžete ho šíriť a reprodukovať v súlade s podmienkami tejto licencie.