Chrípka, predchodca AIDS
Chrípka, fenomén, šírenie – Británia používa v roku 1889 chrípkové ochorenie – Chrípkový zásah proti kanadským domorodcom – Chrípka proti ruskej konkurencii – Chrípka na udržanie britských pozícií – Británia málo postihnutá – Chrípka z roku 1918 spôsobená mykotoxínmi – USA a Británia šíria príčiny chorôb – nervové choroby a duševné choroby prostredníctvom chrípky – chrípka, maidizmus, favizmus, maedi, visna
Šesť chorôb AIDS alebo ich patogénov sa stalo dôležitým v súvislosti s hromadnými chrípkovými chorobami v rokoch 1918/1919 alebo s prvou svetovou vojnou: Zdrojové vírusy HIV, konkrétne patogény infekčnej anémie koní (EIAV), cytomegalovírusy, Epstein-Barr vírus, mozgová toxoplazmóza, pneumónia spôsobená Pneumocystis carinii a Isospora belli. Odhaduje sa, že pri masovom prepuknutí chrípky v rokoch 1918-23 bolo zabitých najmenej 20 miliónov ľudí [7000] , možno 40 miliónov. Len vo vtedajšej britskej kolónii India údajne zomrelo 20 miliónov ľudí [7001]. V roku 1918 táto choroba miliónov nemeckých vojakov a smrť 400 000 ľudí v Nemecku rozhodla o prvej svetovej vojne. V Rusku zabili 10 miliónov ľudí a tým zlikvidovali buržoáznu vládu. Tieto hromadné choroby vyvolalo rozprašovanie mykotoxínov vládami Spojeného kráľovstva a USA.
Používanie chrípkových ochorení v Británii od roku 1889
(Všetky údaje od Lenhartza [7003] a Lichtensterna [7004] , pokiaľ nie je uvedené inak.)
Najmä od roku 1889 v Indii, Južnej Afrike, Turecku, Grécku, Perzii, Rusku, Turkistane ochorelo na chrípku veľmi veľa ľudí na strategicky dôležitých miestach a najmä v rámci strategicky dôležitých projektov. Neprirodzené masové choroby mali spoločné to, že oslabenie a umieranie postihnutých ľudí viedlo k udržaniu britských výbojov vo svete a expanzii k ropným vrtom v Rusku, Perzii a Iraku. V dôsledku toho boli zabité milióny: domorodí Američania, aljašskí Eskimo-Američania, čierni obyvatelia Sierra Leone, Ghany, Južnej Afriky, Indie.
Chrípková operácia proti pôvodným obyvateľom Kanady
V máji 1889, v polovici decembra 1889, v Athabasce, vtedajšej Britskej Severnej Amerike, na riedko osídlených severozápadných územiach v široko oddelených oblastiach Kanady, náhle veľa ľudí ochorelo na chrípku.
„ Invázia a prepuknutie chrípky na tomto obrovskom území sa vyskytli väčšinou súčasne, v najväčšom rozsahu súčasne, na široko oddelených Forts MacLeod, Saskatchewan, Prince Albert a na iných vojenských stanovištiach, ktoré nie sú prepojené železnicami; zároveň aj v roztrúsených indiánskych komunitách a kmeňoch, medzi ktorými je len veľmi malá premávka .“ [7005] .
Chrípka proti ruskej konkurencii
Strategická železnica bola postavená v Bukhare, v Turkistane, Rusku, susednej Perzii. S pomocou železnice sa Rusku podarilo nadviazať rýchle spojenie s rôznymi ropnými vrtmi v regióne a do Indie.
„ Ako keby zostúpil chorobu prinášajúci mrak“
ochoreli zrazu počas jasného slnečného svitu, ako v Kanade, od mája 1889 do augusta 1889 Európania, ktorí stavali železnice, a ruskí vojaci ochoreli na chrípku. Nápadné množstvo z nich začalo krvácať. V júli 1889 bolo chorých 50 % obyvateľstva. Potom ochoreli ľudia na Sibíri a do dvoch dní 31. októbra na Kaukaze, v Petrohrade, 1. novembra vo Viatku, Moskve, Rige, Vilne, Tveri, Pskove, Sevastopole, Kaluge [7006] .
Chrípka na udržanie britských pozícií
V júni 1889 veľa ľudí v Austrálii ochorelo na chrípku [7007]. V Bostone sa choroby začali 17. decembra, v New Yorku 19. decembra 1889. Koncom decembra 1889 priviezla americká vojnová loď chrípku na Gibraltár. Začiatkom januára 1890 boli infikované Káhira, Alexandria, Maroko, Alžír, Tunis, Tripolis, Kapverdy, Teherán, Antigua (Západná India), Kapské Mesto (cesta z Londýna do Kapského Mesta v lete zvyčajne trvala 20 dní). V Kapskom Meste sa patogény šírili vzduchom [7008] . Honolulu prišlo na rad v polovici januára, Mexiko na konci januára („ strašným spôsobom“), Guatemala, Tobago.
Začiatkom februára Buenos Aires, Montevideo, Santos, Rio de Janeiro, Pernambuco, Nevis (Antily). Colombo (Srí Lanka) bolo infikované britskou vojnovou loďou “Himalaya”: sedem dní po jej príchode mnohí obyvatelia náhle ochoreli. Ľudia ochoreli vo všetkých pobrežných mestách Južnej Afriky [7009] . V Hudson Bai, Saskatchewan, Winnipeg, Newfoundland, vypukla chrípka v odľahlých oblastiach s nízkou premávkou. Môže za to len britská armáda.
“Je príznačné, že všetky správy zo Severnej Ameriky, ako zo Spojených štátov, tak aj z Kanady (a Mexika) sa zhodujú… že najmä pôvodné obyvateľstvo je z toho zhrozené; vraj boli zničené celé indiánske rezervácie. ” [7010]
Polovica februára: Freetown (Sierra Leone), Gambia, Havana (Kuba). Koniec februára: Lucknow (India), Bombaj (po pristátí britskej vojnovej lode tam mnohí náhle ochoreli [7011] ; po niekoľkých dňoch museli byť školy zatvorené [7012] ); Dillí, Singapur, Hong Kong. V Indii bolo šírenie „ úzko spojené s pohybmi európskych jednotiek… “ [7013]). Začiatok marca: Čile, Peru, Sultanabad (Irán). Polovica marca: Kalkata (veľký počet: „ všetko len v domácej štvrti “ [7014] ), Madras (India). Koniec marca: Zanzibar, Lesotho, Togo, Kamerun, Borneo. Začiatkom apríla: Natal (Južná Afrika), Ghana, Barma, Tientsin (Čína), Malacca, Hodeidah (Arábia), Callao (Peru). Polovica apríla: Guayaguil, Qito (Ekvádor), Barbados. Koniec apríla: Botswana, Maurícius. Začiatkom mája: Mandalay (India). Koniec mája: niekoľko miest v Natale. Jún: Trinidad. Júl: Senegambia, Madagaskar, Quelimane (Mozambik). August: Katunga (Malawi), Jamajka. September: Reunion, November: Etiópia.
Veľká Británia bola postihnutá len málo
Kým počas jasného slnečného svitu v Afrike, Indii, Karibiku, Rusku, Severnej Amerike a Južnej Amerike ľudia ochoreli a zomierali na chrípku, Veľká Británia (v tom čase najmocnejšia, najpriemyselnejšia a najrozvinutejšia krajina na svete s najrušnejšími obchodnými spojeniami a klasickým chrípkovým počasím ) bola zasiahnutá neskoro a pomaly.
„Treba tiež pripomenúť, že šírenie choroby v Anglicku bolo pozoruhodne pomalé. Je prekvapujúce, že po Londýne, ktorý bol nakazený 11. decembra, sa nakazili až koncom decembra resp. začiatkom januára mestá ako: Birmingham, Manchester, Glasgow, Sheffield, Liverpool, Edinburgh a ďalšie… Do čisto vidieckeho okresu Salford sa influenza presúvala až štyri mesiace (december až marec )“ [7015] .
Presun patogénov, ktoré spôsobili smrť miliónov ľudí v Indii, Afrike, Severnej a Južnej Amerike (odborníci hovoria o 20 miliónoch [7016] ), trval z Londýna do Kalkaty a Bombaja rovnako dlho ako 5 km z Manchestru do jeho železnicou prepojeného predmestia Salford. Anglicko malo najnižšiu incidenciu: v Londýne ochorelo na chrípku 24 % populácie [7017] . V celom Francúzsku to bolo 70 %.
Chrípka z roku 1918 spôsobená mykotoxínmi
V roku 1918 ľudia ochoreli a zomierali na chrípku ako nikdy predtým a ani potom. O týchto chorobách sa hovorí, že ich predpovedal Prof. Dr. W. P. Dunbar v roku 1915 [7018] .
V roku 1915 vyslala nemecká vláda Američana Dunbara, ktorý pochádzal z Veľkej Británie a bol riaditeľom Hygienického inštitútu v meste Hamburg, do Mandžuska v Číne, aby vykonal epidemický výskum. Oblasť je opísaná ako oblasť s nezvyčajne silným výskytom plesní na obilí [7019] . Za príčinu možno považovať relatívny nedostatok prvku selén v pôde – oblasť je označená ako oblasť s nízkym obsahom selénu [7020]. Tam mal predpovedať, že epidémia, ktorá vypukla v Mandžusku v roku 1915, typická chrípka, sa v roku 1918 rozšíri do celého sveta – prispôsobená podmienkam v rôznych krajinách [7021] . Choroby začali u mnohých ľudí v rovnakom čase [7022] . Jej rozšírenie je opísané ako „ explozívne “ [7023] .
” Explozívny výskyt chrípky vo veľkej továrni na muníciu neďaleko Drážďan v polovici júna. V priebehu 24 hodín sa tam vyskytlo okolo 100 ochorení, z toho 70 len počas niekoľkých dopoludňajších hodín. […] V jednej miestnosti všetkých 30 pracovníkov […] ochorelo. “ [7024]
Poisťovňa v USA vypočítala, či existuje súvislosť medzi hustotou obyvateľstva a šírením chrípky . „Výsledok ospravedlňuje záver, že relatívna hustota obyvateľstva nemala vôbec nič spoločné s výbušnosťou prepuknutia chrípky “ [7025] . Mnohokrát bolo dokázané, že k hromadnému šíreniu nedošlo prostredníctvom nákazy z človeka na človeka [7026] . Symptómy choroby sa začali náhle „ celkom náhle… uprostred práce “ [7027] , „ začínajúc mdlobami “ [7028] , bolo ich možné špecifikovať s presnosťou na hodinu [7029]. Pre vojakov bol typický pocit pálenia v nosohltane pri strážnej službe na otvorenom priestranstve alebo za pochodu [7030] , trpeli suchým kašľom, podráždením očných spojiviek [7031] , katarom nosovej sliznice a kýchaním [7032] ] . U všetkých vyšetrených bola vždy zapálená iba priedušnica [7033] . Vdychovanie prachu je spojené s prepuknutím choroby [7034] .
“… s (rakúsko-nemeckými) stormtroopermi, ktorí prenikli do talianskych zákopov, ” boli “zistené choroby, ktoré sa spočiatku interpretovali ako otrava plynom, neskôr sa však ukázalo, že išlo o chrípku… “ [7035] . „… ľudia sa dusia. V mnohých prípadoch zomreli mimoriadne rýchlo .“ [7036] Poškodenie vnútorných orgánov existovalo v inak extrémne zriedkavých formách „ mykotická endarteritis pulmonalis, … poškodenie chlopní “ (srdca) „… čo je toxickej povahy… ” [7037] , ” Mykotická endokarditída … mykotická embolická forma chrípky – encefalitída ” [7038] , ” účinkom toxínu ” [7039] boli “čisto toxický ” [7040] alebo ” toxického pôvodu ” [7041] .
Očividne prišlo k vdýchnutiu toxických látok, ktoré vyvolali poškodenia, ktoré sú prźnakom plesní.
Ľudia trpiaci chrípkou sa vyznačovali oslabením imunitného systému [7042] , čo je charakteristické aj účinky mykotoxínov. V tom istom čase sa u stoviek tisíc ľudí v tých istých oblastiach vyvinuli ďalšie ochorenia, ktoré tiež naznačujú náhlu imunitnú nedostatočnosť: týfus a zápaly mozgovej kôry, päťdňová horúčka, čierny kašeľ, herpetické infekcie, zápal pľúc vrátane Pneumocystis carinii, epidemická encefalitída, celkové ťažké reakcie po očkovaní.
Rozhodujúcimi spúšťačmi vtedajšej chrípky boli potlačená imunitná reakcia, zmeny mykotoxického charakteru spôsobené v orgánoch, “niečo” obsiahnuté v prachu/vzduchu, čo spôsobilo náhle pálenie očí, hrdla a nosa stovkám ľudí súčasne.
V tomto prípade prichádzajú do úvahy iba mykotoxíny. Už v roku 1891 boli spóry húb rastúce na obilí v Mandžusku opísané ako príčina zdravotných porúch ako zimnica, bolesti hlavy, závraty, zvracanie, poruchy videnia a poruchy pohybu podobné opitosti [7043] . Šírenie spór húb vzduchom sa skúmalo od roku 1917 [7044] a od roku 1921 na lietadlách a pilotoch ozbrojených síl USA [7045] .
USA a Veľká Británia šíria choroby
Od roku 1915 sa vyskytli nevýznamné zhluky bežnej chrípky, a to najmä v britských vojenských jednotkách. Od septembra 1917 sa v najmenej 26 táboroch ozbrojených síl USA v USA , v ktorých boli zhromaždené jednotky na boj proti Nemecku, vyskytli neškodné masové chrípkové ochorenia [7046] . V apríli 1918 pokračovali masové choroby medzi Britmi [7047] a v apríli a máji medzi americkými a francúzskymi jednotkami vo Francúzsku [7048] . Tieto choroby boli neškodné a vytvorili imunitu proti druhej hromadnej vlne ochorenia [7049] .
Milióny prípadov chrípky sa vyskytli v dvoch vlnách, od mája do júla a od septembra 1918. Hromadné prepuknutie chrípky, z ktorých niektoré boli smrteľné, sa začalo 16. mája 1918 v posádke v Kieli [7050] V júni 1918 bola rozšírená v Nemecku [7051] a medzi nemeckými vojakmi vo Francúzsku. „ Osem až desať dní “ po obsadení francúzskych pozícií vojaci nemeckého práporu „ náhle “ ochoreli na chrípku [7052 ] .
“… iba prápor pluku, ktorý sa zúčastnil boja zblízka s Američanmi, ochorel bezprostredne po týchto bitkách… ” [7053] V júli 18 % nemeckých vojakov na západe dostalo chrípku, 60 % celkových ochorení nemeckých vojakov pozostávalo z tejto choroby [7054] .
” Hlavne z veľkých priemyselných závodov (zbrojovky) na severe ” Mníchova [7055] alebo ” vo…veľkej továrni na muníciu ” v Drážďanoch ochoreli na chrípku masy zamestnancov [7056] . Medzi tehotnými ženami a ženami, ktoré nedávno porodili v nemocniciach [7057] a zranenými vojakmi vo vojenských nemocniciach [7058] sa patogény šírili prednostne .
Nemecko a Rakúsko, ktoré vyhrali vojnu proti Rusku, štyri roky okupovali Belgick, časti Francúzska a Talianska a v roku 1918 vo Francúzsku vojensky zvíťazili, zastavila chrípka a s ňou spojené ťažké hnačky. „.. možno prevziať z neutrálnych častí novín; napríklad vojenský kritik ‘Gazette de Lausanne’ ( ” Gazette de Lausanne ” z 18. júla 1918) píše … ‘les operations militaires etaient serieusement retardees par l’epidemie’.. ” [7059](vojenské operácie epidémia vážne oneskorila). V Taliansku zomrelo na chrípku 500 000 Talianov; pôrodnosť napríklad v Piemonte klesla o 50 %. [7060] Týmto možným následkom mykotoxínov sa USA, Veľkej Británia a ich spojenci vyhli vlastnými stratám v boji proti Rakúsko-Nemecku.
O štyri a pol mesiaca neskôr, 11. novembra 1918, podpísali nemeckí velitelia kapituláciu.
Ochorenie sa prejavovalo ťažkým zápalom pľúc a v 3 % všetkých prípadov bolo smrteľné. V mestách ako Kolín nad Rýnom boli mŕtvi pochovávaní v hromadných radových hroboch (očití svedkovia). V Nemecku zomrelo v roku 1918 na chrípku 400 000 ľudí, čo je 25 % všetkých úmrtí (vlastný výpočet). Do roku 1923 tam údajne zomrelo na hromadnú chrípku 800 000 ľudí [7061] .
Od septembra 1917 sa v mnohých vojenských táboroch v USA znovu vyskytli hromadné ochorenia neškodnou chrípkou. Nemeckí vojnoví zajatci v USA, ktorých kasárne boli súčasťou vojenských táborov USA, neboli patogénmi zasiahnutí [7062] . Tieto imunizačné choroby určite zmizli po trojtýždňovom transporte do Francúzska. Ale: „Po 15. septembri (1918) takmer každý transport, ktorý sa dostal do Anglicka a Francúzska, priniesol na palube vážnu epidémiu chrípky, ktorá sa dala vysledovať späť k prípadom vo vojenských jednotkách pred odoslaním do Spojených štátov“ [7063] .
Hromadná imunizácia v USA sa možno vyvinula inak, ako sa plánovalo. Choroby sa tam vyskytovali v mnohých oblastiach. Ich účinky sú prítomné dodnes. Začali a boli najnásilnejší v Camp Devens neďaleko Framinghamu v štáte Massachusetts [7064] . Ľudia tmavej pleti boli postihnutí relatívne menej často [7065] , najmä ľudia svetlej pleti, najčastejšie židovského a talianskeho pôvodu [7066] .
Nebezpečné, niekedy smrteľné masové choroby postihli najskôr vojnových nepriateľov USA, Veľkej Británie a Francúzska, teda Nemecko, Rakúsko a Turecko. Potom boli použité v britských a amerických kolóniách. Koncom roku 1918 slúžili na zničenie buržoáznej vlády v Rusku. Nemeckých okupačných vojakov vo Francúzsku a Taliansku zachvátila chrípka, zahynuli. Civilisti, s ktorými žili, zostali zdraví [7067]. V britských kolóniach ako India a Južná Afrika zabili patogény milióny ľudí. V Juhoafrickej republike na ňu zomrelo 128 000 černochov, čo je 8,5-krát častejšie ako u ľudí so svetlou pokožkou. Vládna komisia za to vinila podvýživu a zlé bytové a hygienické podmienky [7068] . Ale práve takíto ľudia boli mimo Južnej Afriky menej postihnutí [7069] . Keďže ľudia svetlej pleti sú náchylnejší [7070] , zaznamenaná smrť 3 % čiernych Juhoafričanov v tom čase bola vražda. “Časti Aljašky a tichomorských ostrovov stratili viac ako polovicu svojej populácie” [7071]. USA tam stále okupovali Guam, Panenské ostrovy, Americkú Samou, Republiku Palau, Republiku Marshallove ostrovy, Spoločenstvo Severných Marián a Mikronézske federatívne štáty ako kolónie.
V Rusku prispela chrípka k zániku buržoáznej vlády. Cársku vládu tam vo februárovej revolúcii v roku 1917 nahradila buržoázna vláda. V októbri 1917 sa však boľševici chopili moci v hlavnom meste Petrohrade. Buržoázna vláda sa presťahovala do Archangeľska. Údajne za účelom útoku proti Nemcom vzdialeným 1200 km sa 4. septembra 1918 v Archangeľsku vylodilo 4500 amerických vojakov na troch britských vojenských transportných lodiach. Počas plavby vypukla na dvoch lodiach chrípka. Bolo to neškodné. Nikto zo 4500 ľudí nezomrel. Všetci vojaci USA údajne hovorili plynule po rusky. Nosili zbrane regulárnych jednotiek buržoáznej vlády. Z Archangeľska vtrhli USA do Ruska. Nebojovali s konvenčnými zbraňami. Do ich odchodu o deväť mesiacov neskôr zahynulo v boji len 112 z nich. Priniesli však so sebou patogény, ktoré zabili 60 amerických vojakov v Rusku, a to napriek imunizácii na dvoch lodiach.
Prostredníctvom patogénov zasadili buržoáznej vláde v Archangeľsku smrteľný úder. Už začiatkom októbra ochorelo v Archangeľsku 10 000 Rusov. Patogény, “obzvlášť virulentné”, sa v krajine rozšírili v októbri a dokonca v novembri, keď už všetko zamrzlo, takže až vtedy bol dosiahnutý vrchol. 10 % zo všetkých postihnutých zomrelo.
Chrípkové ochorenia zatajili vojnové správy USA, ktoré sa zaoberali medicínskymi otázkami vojsk v Archangeľsku [7072] . Neexistujú žiadne počty chorých alebo mŕtvych zo sovietskej ani americkej strany. Okrem toho došlo k masovému prepuknutiu salmonely, ktorá postihla 3,5 milióna ľudí v Rusku. Choroby boli nezvyčajne ťažké [7073] . Týfus, recidivujúca horúčka, hnačkové ochorenia, týfus sa javili ako „epidemická katastrofa… keďže… sú možno jedinečné v celých svetových dejinách“ [ 7074 ] . Zomrelo na ňu desať miliónov ľudí, najmä veľa z nich detí [7075]. Zvláštna selekcia medzi ruskými, československými a americkými ľuďmi je hlásená aj pre týfus. „ Československým jednotkám žijúcim uprostred epidémie sa jej podarilo vyhnúť, rovnako ako americkým jednotkám na Sibíri. “ [7076]
Nervové choroby a duševné choroby spôsobené chrípkou
Používanie mykotoxínov spôsobilo, že u ľudí a zvierat sa rozmohli mnohé choroby. Vtedy sa rozvinuli najmä choroby mozgu, ktoré dovtedy nehrali takmer žiadnu rolu [7077] .
Chrípka, prejavy, šírenie
O známej neškodnej chrípke tu treba povedať len to, že sa vylieči asi po desiatich dňoch a potom už nemôže byť nákazlivá. Už v skorších storočiach boli epidémie chrípky, najmä v krajinách severne od 40. rovnobežky [7002]. Chrípka môže byť spojená s vírusmi chrípky. Šírenie týchto vírusov je údajne dodnes nejasné. Ako sa môže u človeka alebo zvieraťa vyvinúť chrípkový kmeň a v priebehu niekoľkých dní ochorejú stovky miliónov ľudí na vzdialenosť desaťtisíc kilometrov?
Infekcia z človeka na človeka je vylúčená. Prenos vzduchom je vylúčený, pretože by si to vyžadovalo státisíce ľudí v rade naprieč vetrom, aby zároveň s nepredstaviteľnou silou kašľali smerom hore do vetra; a to iba v noci bez dažďa, pretože slnečné svetlo vírusy zabíja a dážď vyplavuje patogény do pôdy. Ale je možné, že patogény sú už prítomné a môžu byť vyvolané imunosupresívnymi vplyvmi. Na to sú vhodné plesňové toxíny a mykotoxíny. Sú odolné voči svetlu a teplotám. A uvoľňujú sa najmä v chladnom, vlhkom počasí, na jar a na jeseň. Umožňujú vývin mnohých patogénov.
Úryvok z knihy Wolffa Geislera – AIDS, vznik, šírenie a liečenie
Uverejnené s priateľským dovolením autora. Dielo je chránené autorským zákonom.
