Je základnou súčasťou našej spoločnosti: závislá práca. Každý deň putujú milióny na svoje pracoviská, aby si odpracovali svoj pracovný deň. Zdá sa to také prirodzené, také normálne, že sa nad tým väčšina ľudí ani nezamýšľa. Napriek tomu je závislá práca nielen zlodejom energie, ale aj systémom otroctva, ktorý ľudí uväzňuje v závislosti a neslobode. Vo svojej súčasnej podobe by vôbec nebola potrebná.
Vzhľadom na bezbrehú korupciu tých, ktorí sú pri moci, očividné lži, prerozdeľovanie do vreciek už bohatých prostredníctvom štátu, stupňujúce sa diktátorské pomery, ktoré nám berú čoraz viac práv a ženú nás čoraz hlbšie do závislosti a teraz do hospodárskeho kolapsu historických rozmerov, sa šíri pochopiteľná nespokojnosť. Čoraz viac ľudí je nespokojných s politikou vládnucich predstaviteľov, vychádza do ulíc a oprávnene požaduje rôzne odstúpenia a trestné stíhanie zodpovedných osôb. Prevláda presvedčenie, že ak budú zodpovední ľudia odvolaní z funkcií a nahradení inými, všetko sa zlepší. Stačí, aby boli pri moci “správni ľudia”.
V dnešnej dobe považujeme veci také, aké aktuálne sú, za niečo dané. Niektorí ľudia majú peniaze a moc, iní nie. Niektorí sú chudobní, iní bohatí a my sme si zvykli, že bohatí udeľujú príkazy chudobným. Vlády rozhodujú nad našimi hlavami o našich životoch a nezriedka tým spôsobujú značné škody.
Stále lepšie, stále viac, to bolo po stáročia motto väčšiny ľudských civilizácií. Existuje všeobecne rozšírená viera, že technologický pokrok nakoniec privedie ľudstvo do technického a digitálneho raja, v ktorom budú všetci žiť šťastne a spokojne, oslobodení od utrpenia a smrti. Realita však ukazuje niečo iné.